Březen 2012

Faunov labyrint

13. března 2012 v 22:41 | Nessa |  Filmy
Ja ani neviem, kde mám začať písať. Dlho som tu nebola, vyšla som z cviku. Ale keďže som pred pár minútami videla jeden dosť smutný film, bolo by škoda, nezachytiť čerstvé pocity a dojmy. Faunov labyrint. Chystala som sa naň dlhú dobu a vôbec nemám tušenia, čím bol dnešok tak výnimočný, že som si na tento film spomenula a pozrela si ho. Je desať hodín večer a ja by som zvyčajne o takomto čase už dávno spala. Ale nie, nedá mi to. Musím sa z toho vypísať, aspoň trochu.


Guillermo del Torro - nevidela som od neho ani jeden film. Ako tak pozerám tvoril prevažne horory a na tie si teda ja príliš nepotrpím. Nedala som mu ani šancu a keď som sa dozvedela, že by mal režírovať Hobita bola som zásadne proti, ako väčšina fanúšikov a pritom som ho ani nepoznala. To som celá ja, predsudky, predsudky. Ale po vzhliadnutí tohto vydareného diela, by mi jeho spolupráca na Hobitovi až tak nevadila, keďže som videla jeho úžasnú prácu. Ale ja viem, Peter Jackson je Peter Jackson!


Asi pred šiestimi rokmi bol vytvorený film, ktorý spojil niekoľko druhov filmov dokopy. To isté sa stalo aj v Disney, kedy sa pomýlili a drámu, ktorú spojili s fantáziou uviedli ako film pre deti. Reč je o filme Most do krajiny Terabithia. Ale Faunov labyrint, musím povedať, je o stupienok či dva vyššie ako "disneyho rodinný film". Síce sa tieto filmy nepatrne podobajú, Faunov labyrint je hororovejší, dramatickejší a nie je označený ako rodinný film.

Videla som úžasný fantasy film! Pri pohľade na Fauna som sa trochu bála, nehovoriac o žabe a tom čudnom čude pri stole, tak to bolo to najhrôzostrašnejšie stvorenie, ktoré som kedy videla. (Guillermo je jednoducho tvorca, ktorý si vyžiada, aby sa divák bál.) Zvláštne je však zasadenie deja do časovej línie - Španielsko - 1944 - potlačovanie partizánov. To tu ešte nebolo a to je dobre. Konečne niečo nové! Aj keď umierania tam bolo až-až a pri niektorých scénach som si musela zakrývať oči, film na mňa vôbec nepôsobil ako čisto americká záležitosť, ktorej sa nám dostáva z každých strán. A čo povedať na záver? Dej bol, slzy boli aj napätie bolo, krásnej hudby sa mi dostalo, najviac do mňa prenikla až na samotnom konci. Je to jednoducho odlišný a kvalitný film. Možno sa v tom nenájdu všetci filmový diváci, ale stojí to za to. Niektorým realistom možno bude vadiť tvorcová hororová fantázia, ale je neodľúčiteľnou a dokonalou časťou filmu.