Listopad 2011

Amélia z Montmartu

14. listopadu 2011 v 19:06 | Nessa |  Filmy
Dúfam, že vás to už neunavuje, ale opäť sem prichádzam s filmom. S potešením môžem oznámiť, že to nie je tvorba až tak zahraničná, nedostala sa k nám z Ameriky. Film vznikal "neďaleko" od nás, vo Francúzsku. Vlastne je to jeden z prvých európsky film, ktorý ma nadchol natoľko, aby som vám o ňom písala (nebudem počítať anglické filmy).
Amélia z Montmartu. K tomuto filmu som sa dostala cez soundtrack. Keď som zistila akú úžasnú hudbu vlastní, začala som sa oň zaujímať. Neviem prečo, ale myslela som si, že Amélia z Montmartu je nejaký nudný romantický film. A s týmto predsudkom som žila dlhú dobu. Ani neviem, ako som k nemu prišla. V každom prípade hudba bola tak úžasne jemná a cez to výrazná, až ma prinútila jej nositeľa bližšie spoznať.
Film bol úžasný. Iné slovo skutočne neviem použiť, pretože bol úžasný od začiatku až do konca. Upútali ma prvé zábery na maličkú Améliu, dokonca aj titulky, ktorými film začínal J Skutočne ma to bavilo a ešte k tomu, rozprávač príbehu mal tak príjemný hlas a to rozprávanie bolo naozaj zaujímavé. Pousmievala som sa nad prekomplikovanými vecami, ktoré z veľkej časti urobili z toho filmu - film najvyšších kvalít. Tešilo ma, keď som sa dozvedala, čo má kto rád. Bolo to naozaj milé. Jednoduché predstavovanie postáv mi prišlo pochuti. Celý dej bol založený na skutočne prepracovaných a pritom tak ľahkých nápadov.
Rybka so samovražednými sklonmi, tajomný mŕtvy muž z fotiek alebo trpaslík, ktorý cestuje po svete tvorili súvislý dej. Keď si to tak vezmem, ten hlavný dej bol skutočne jednoduchý, ale malé príbehy, ktoré sa okolo neho diali ma okúzlili svojím zostavením.
Režisér filmu mal asi za úmyslom ma na začiatku presvedčiť o tom, že film si neponesie žiadne veselé prvky a skôr to bude depresívna dráma, o ktorej budem ešte dlho slzavo rozmýšľať. A i keď si Amélia niesla z detstva skutočné traumy, vďaka ktorým mi jej bolo úprimne ľúto, film ako drámu nenesiem. Cez to všetko sú tam príbehy plné smutných zničených ľudí. Susedka Magdaléna už niekoľko rokov smúti, kvôli nevere svojho muža, maliar, ktorý nikdy nevychádza z domu a stále kreslí jeden obraz alebo žiarlivý Joseph, ktorý stále sedí v kaviarni a sleduje svoju bývalú ženu, ktorú takmer privádza do šialenstva - nielen takéto nie veľmi potešiteľné príbehy sa objavia vo filme. Amélia sa im všetkým bude snažiť pomôcť.
Film poukazuje na to, aby sme bolesť a nepriazeň nevnímali natoľko, že by nám nakoniec zahalili šťastie a dobré veci a hlavne by sme mali poukazovať na pozitívne drobnosti.
Nestáva sa mi, že by ma bavil film od úplného začiatku až po jeho koniec. Amélia prekonala aj túto bariéru a bola lepšia než moje očakávania. Bol to milý zážitok!

Za počúvnutie určite stojí celý soundtrack, takže tu povyberám pár lákadiel...

Veľká ryba

4. listopadu 2011 v 17:48 | Nessa |  Filmy
Opäť sa k vám prihováram s filmom. Milujem tvorbu Tima Burtona. Je vždy tak iná, temná a občas podávaná s úsmevom. Jeho filmy vo mne vzbudzujú rôzne pocity a vždy si prajem byť na miestach, kde sa odohráva dej. Tieto filmy sú špecifické svojimi farbami, grafikou, temnosťou príbehu a hlavne charakteristikou postáv. Jednoducho, vždy je ľahké spoznať, či ide o tvorbu tohto režiséra.
Lákadlom na vzhliadnutie tohto filmu bol jeho príbeh. Zdal sa mi byť tak jednoduchý a vzhľadom k tomu, že milujem jednoduché veci a maličkosti, ktoré nakoniec vytvoria celok, bolo jasné, že si tento film pozriem a že sa mi určite zapáči. Výsledok: Som nadšená!

Skúsim vám ho v stručnosti opísať.

Všetko sa točí okolo príbehov, či už vymyslených, alebo pravdivých, ktoré celý svoj život rozprával svojmu synovi a blízkemu okoliu Edward Bloom. Práve kvôli týmto historkám si Edward odcudzil svojho syna a prerušili spoločný kontakt na niekoľko rokov hneď po svadbe syna. Keď Edward ochorel jeho syn sa snažil nájsť si k svojmu otcovi opäť cestu.

Ani jedna časť filmu, ani jedna jediná scéna sa mi nezdala byť nudná. Hltala som film od začiatku až po jeho fantastický koniec. Tešila som sa z každého či už milého alebo divného príbehu. Verila som každému jednému. Fantázia sa striedala s realitou. Až na konci som sa vracala spolu s Edwardom a jeho synom do reálneho sveta, ktorý sa mi zrazu po všetkých rozpravách zdal krajší a čarovnejší. Uznávam, pri konci som sa na chvíľu stratila a nemala som čas rozmýšľať nad tým čo to má znamenať, pretože nasledovali ďalšie scény, ktoré som musela vnímať naplno. Ale po skončení filmu som všetkému pochopila. Ostala som len pozerať na titulky a rozmýšľala som nad pravdou celého príbehu a pochopila som (budem to brať ako...) posolstvo Tima Burtona.

No povedzte sami. Nezdá sa vám byť váš život niekedy nudný a svet tak všedný? Tak prečo si ho nespestriť trochou fantázie? Prečo neurobiť z obyčajných vecí , príhodu tak zaujímavú, že poslucháči vám budú visieť na perách?

Edward Bloom rozprával svoje príbehy pútavo a i keď ich najbližší počuli najmenej desaťkrát a už sa im nezdali byť tak zaujímavé. No nakoniec, keď ich po dlhom čase opäť počuli, spomenuli si, ako sa na nich smiali.
Myslím, že by aj nám občas nezaškodilo urobiť z nudných, nepodstatných vecí alebo náhod, ktoré sa nám stali v živote, zaujímavý a pútavý príbeh.

Je to zložité, dosť ťažko sa mi o tomto filme píše. Pretože sa v ňom nachádza toľko vecí, ktoré stoja aspoň za kratšie hĺbanie. Ale nie, nemôžem tu rozpisovať myšlienky. Myslím, že každý si v tom filme musí nájsť to svoje. To, čo ho najviac dojme, to o čom bude najviac rozmýšľať a čo mu to dá do života. Len chcem povedať, že hlavná postava to mala veľmi dobre vymyslené s tými príbehmi. Najdôležitejší sa stal pre mňa druhý príbeh, t. j. Príbeh o čarodejnici so skleneným okom, ktoré vám vyzradí ako zomriete, ale tento má úplné dokončenie až na samotnom konci.

Najkrajšia scéna pre mňa bola (tak ako pre iných) scéna, kde Will nesie svojho otca, ľahkého ako pierko, do rieky a všetci hrdinovia a kamaráti z príhod sa tam stretajú s úsmevom na tvári. Bolo to tak povzbudzujúce ale pre mňa plné melanchólie.
Kvalita filmu sa určite zvýšila nielen tým, že je to film TIMA BURTONA ale aj hereckým obsadením. Hlavného hrdinu, čiže mladého Edwarda Blooma si zahral Ewen McGregor. Máte možnosť vidieť moju obľúbenú herečku Helen Bohnam Carter. Ďalej Danny DeVito sa predstavil v roli principála, trochu vyšinutého básnika si zahral Steve Buscemi. Francúzska herečka Marion Cotillard si zharala tehotnú manželku, hrala napríklad vo filme Edith Piaf hlavnú úlohu, alebo ju možno poznáte z komédií Taxi....
Dúfam, že pre tých, ktorí tento film ešte nemali možnosť vidieť, som ho aspoň trochu priblížila. Kto je aspoň z časti taký ako ja, určite si ten film pozrie. A nie je vôbec potreba, aby ste mali radi tvorbu Tima Burtona, aspoň v tomto prípade.