Květen 2011

Ludvico Einaudi

29. května 2011 v 13:58 | Nessa |  Hudba
K tomuto nadanému talianskemu skladateľovi som sa dostala náhodou. Jeho skladby sa mi veľmi zapáčili. Sú výnimočné nielen svojou jemnosťou ale aj jednoduchosťou. Mám trochu pochmúrnu náladu takže teraz postupne objavujem všetky jeho diela. Niektoré sú mi povedomé, asi zazneli v niektorých filmoch. V každom prípade, každá jedna je niečím úžasná a výnimočná, bol by hriech, neukázať vám ich.

Tak kto by mal chuť a čas si ich pár vypočuť...

Ak vás hudba zaujala tak ako mňa, tak si určite počúvnite aj jeho ďalšie skladby. Všetky sú tak nádherné. Je z nich naozaj cítiť ľahkosť a jemnosť. Milujem tie skladby.

Zelená míľa

8. května 2011 v 20:04 | Nessa |  Filmy
Ako sa mám zbaviť myšlienky, že ľudia sú tak malí a zbytoční? Ostáva tu tak málo vecí, do ktorých človek ešte nestihol zasiahnuť. Možno sa mi to len zdá, no Zem sa akosi zmenšila, možno ľudí je viac. Alebo je menej miest, vecí a javov, ktoré nás dokážu nadchnúť, pretože v tejto dobe hádam nejestvuje nič čo by nebolo podložené vedecky. Čím ďalej tým menej ľudí verí v Boha a zázraky, pretože ľudia sa snažia všetko vysvetliť. Niekedy ma to až desí... je tu toľko zbytočných vecí, kvôli ktorým sa človek stáva lenivejším a odvracia zrak od krásnych vecí. A cez to všetko ma niekedy prekvapia farebné krídla motýľov a v Zelenej míli ma prekvapila a dojala hlavne myšlienka, ktorá bola vytvorená človekom.

Zastávam sa myšlienky, že niektoré veci by mali ostať nedotknuté, bez vysvetlenia, ako sú zázraky, aby človek mohol žiť plnohodnotný život. Veď povedzte sami, nedesí vás myšlienka, že od všetkých informácií vás delí pár klikancov? Človek nemôže vedieť všetko. Aký by to bol život bez prekvapení a dojatí?

Sila ľudí je tak veľká, no keď si predstavím vesmír vidím nás v podobe mravcov ako sa snažíme prežiť. Predstavujem si Boha ako stojí nad svetom a na všetko dozerá. Ako sa snaží povzniesť dobro do vecí, myslím, že Boh občas posiela na Zem anjelov, takých ako bol John Coffey. Anjelov, ktorý nám ukazujú správnu cestu ak sa stratíme. Myslím, že aj Stephen King, ktorý prišiel s týmto príbehom o stelesnenom zázraku, si v sebe nesie niečo z anjela. Pretože priniesť do životov divákov tak krásny príbeh a myšlienky v týchto časoch je naozaj poklony hodné. Je toľko krásnych filmov s dojemnými príbehmi na zamyslenie a ja to považujem za umenie. Myslím, že vytvoriť niečo pekné v tomto storočí nie je až tak obtiažne ale zaujať diváka natoľko, že sa ešte niekoľko dní po skončení filmu zamýšľa nad pravdou celého príbehu je naozaj úžasné.

Boh stvoril svet, aby mali ľudia kde prežiť svoju cestu, no začalo sa tu rodiť zlo, s ktorým je tak ťažké bojovať. Preto prišli na rad zázraky a veci, ktoré si človek radšej ani nepraje vysvetliť, pretože by prestal veriť v niečo nadpozemské. Je naozaj potrebné veriť v zázraky.


Tak asi toľko k pocitom ktoré vo mne Zelená míľa vyvolala. Je ich viac a možno sa k nim postupne dostanem. No aspoň pre tých, ktorí tento film ešte nevideli, by som ho chcela v krátkosti predstaviť.
Film bol natočený podľa knižnej predlohy Stephena Kinga. Takmer celý dej sa odohráva vo väznici, ktorej hovoria Zelená míľa, podľa tmavo-zelenej podlahy. Paul spomína na časy kedy pracoval vo väznici, kde väzni splácali svoj dlh smrťou. Okolo roku 1935 sa na tom mieste odohral veľmi smutný príbeh. Začalo to dňom, kedy priviezli do väznice Johna Coffeyho, obrovského človeka, ktorý bol obvinený z vraždy dvoch malých dievčatiek. Po nečakanom zázraku Paul začne pátrať po Johnovej minulosti a dozvie sa veci, s ktorými bude musieť žiť neprimerane dlhý vek.
Asi toľko by som napísala k obsahu. Chcela by som pozdvihnúť rozhovory s väzňami pred splatením ich dlhu. Ospevovanú myšlienku filmu. Zaujímavú hudbu, ktorú začnete vnímať hneď od začiatku a sprevádza vás dokonca. No hlavne ma nadchol herecký výkon Michaela Clarka Duncana. Keď som uvidela prvý raz jeho tvár začali sa mi tlačiť do očí slzy, tak bol presvedčivý. Tom Hanks ma nemal ako prekvapiť, ten hrá vždy dobre. A vôbec mi nevadil ani David Morse s jeho stálym pol úsmevom na tvári.

Toľko k Zelenej míli, ktorá sa stala jedným z mojich najobľúbenejších filmov.