Duben 2011

Prečo je váš najobľúbenejší film vaším najobľúbenejším filmom?

17. dubna 2011 v 13:57 | Nessa |  Ostatné
Tak sa k vám opäť hlásim. Dva týždne je dlhá doba, ale som späť. Prichádzajú veľkonočné prázdniny, takže aj práce je o trochu menej. Dokonca som si vo štvrtok našla tri hodiny čas, aby som si mohla pozrieť film, vďaka ktorému píšem tento článok. Mala som na pláne písať o Alanovi Silvestrovi a jeho príchode k našim susedom, ale nakoniec som si vybrala zaujímavejšiu tému (teda aspoň pre mňa). Videla som film, o ktorom sa tu ešte bude dosť písať, ale pred chvíľou ma napadla taká otázka, ku ktorej hľadám odpovede a veľmi by ma zaujímali tie vaše. Od štvrtka po dopozeraní toho filmu rozmýšľam prečo je môj najobľúbenejší film mojím najobľúbenejším filmom. A dnes doobeda som si uvedomila jednu zásadnú vec, kvôli ktorej teraz neviem či mám smútiť alebo to mám brať normálne.





Najprv to bolo niečo nové, čo ma nadchýnalo a potom neskôr som už nad tým ani tak nerozmýšľala a stal sa z toho zvyk a Pán prsteňov bol mojím najobľúbenejším filmom dlhé roky a ani som nerozmýšľala nad tým, že by ho napríklad Hľadanie krajiny Nekrajiny predbehol. Ale všetko to asi zmenil jeden strávený večer pri prekrásnom filme. Tým som pustila do svojho života opäť niečo krásne a nadpozemské, čo poriadne zamiešalo karty. Neviem prečo, ale mám strach, že keď ten film pustím na prvé miesto všetko sa zmení, že už nebudem to dieťa, čo miluje fantasy. Budem nad tým dlho rozmýšľať a cez týždeň vám predstavím aj ten film, ktorý mi svojím spôsobom spôsobil toľké trápenie. Takže dnešnou témou je: Prečo je váš najobľúbenejší film vaším najobľúbenejším filmom?

O filmoch sme sa teraz dosť rozprávali aj v škole. Pár ľudí vyhlásilo, že ich najobľúbenejším filmom je Titanic. Rozmýšľala som, čo sa im na tom tak páči, čím si ich ten film získal. Ak by bol Titanic mojím najobľúbenejším filmom, tak asi pre to, že to bolo podľa skutočnej udalosti, že film sprevádzala krásna hudba a krásny príbeh v popredí veľkej katastrofy. Ale teraz čisto teoreticky, ak by Jack nezomrel, skoro nič by ten film vo mne nezanechal. Dospela som k názoru, že moje obľúbené filmy sa končia tragicky. Tak je to asi u väčšiny prípadov. Aj keď si ten film nenesie žiadne hlbšie myšlienky, ostane vo vás, lebo smútite. Ale keď niekto povedal že jeho najobľúbenejším filmom sú poterovky, no tam som už musela dlhšie rozmýšľať a aj tak som neprišla na to, prečo. Asi mám v sebe zabudovaný inštinkt, že sa musím trápiť, keď pozerám film. Môj najobľúbenejší filmový žáner? Dráma. Možno sa cítim smutno, pretože vyhľadávam smutné veci.


Prečo sa stal Pán prsteňov mojím najobľúbenejším filmom? Pretože ešte pred pár rokmi, keď táto trilógia bola pre mňa nová, som ju stále pozerala a vždy som si z toho niečo odniesla. Smútok aj radosť, pekné myšlienky a naplnenie, ktoré mi iný film dovtedy nedal. Postupne som začínala objavovať jeho majestátnu hudbu, obsadenie a herecké výkony a scenár. Objavila som Tolkiena a knihy, potom som stretla vás. Z odstupom času musím povedať, že Pán prsteňov si ma naozaj opantal svojou nadnesenosťou celého príbehu, ale teraz mi už nič nemôže poskytnúť. Zobrala som si z toho najviac čo sa dalo vziať, to mi verte. Pán prsteňov vždy ostane v mojom srdci, ale mám pocit že nastal čas ísť ďalej. Stretla som film, ktorý je tak isto krásny ako Pán prsteňov, ale aj tak mám obavy. Zvykla som si na to, že keď sa ma niekto spýtal: Aký je tvoj najobľúbenejší film, povedala som bez váhania Pán prsteňov. Je to ako keď ste dlhý čas sami a pomaly si zvykáte na samotu. Nakoniec sa z vás stanú priatelia, taká tá nerozlučná dvojka. No keď sa ocitnete medzi ľuďmi a vám sa tam zapáči, chcete tam ostať, no máte strach, že to bude iné, horšie, než ste boli sami. Pretože sa bojíte nových začiatkov.
Tento článok nebol napísaný s istotou. Trochu ma pri ňom sprevádzal strach a bolesť. Možno o pár dní, keď si to nechám prejsť hlavou, bude Pán Prsteňov na prvom mieste tak ako doteraz. Ja neviem, som z toho všetkého dosť zmätená. V každom prípade by ma zaujímala odpoveď na položenú otázku. Prečo je váš najobľúbenejší film vaším najobľúbenejším filmom? Budem vďačná za každú odpoveď, pretože ma to dosť zaujíma.

Aprílové premýšľanie

2. dubna 2011 v 11:41 | Nessa |  Nessa
Chcela som si zaspomínať, tak som si čítala články z minulých rokov. Zistila som, že každý rok, v tento deň prežívam to isté. Je to hlúpe, ale je to smútok, ktorý ma sprevádza týmto dňom. Ale viem, že zajtra bude opäť obyčajný deň. Je to ako na Nový rok, lúčite sa s tým starým a viete, že sa už nikdy nevráti, ostanú vám len spomienky. Takých ako som ja, je asi viac, než si myslím. Asi každý sa cíti tak trochu znepokojene a smutne, keď mu príbúda ďalšia sviečka na torte. Takže z toho nebudem robiť tragédiu. Ako som si čítala články z druhých aprílov zistila som, že som tak trochu myšlienkami dospela. Aj blog sa trochu zmenil. Zmenil sa spolu s mojím myslením a za to som na seba právom pyšná. Od minulého roka, čo som sa takto lúčila so 14 rokom som vôbec nedospela, myslím, že je to práve naopak. Mám pocit, že som ešte väčšie dieťa než som bola minulý rok. Takže som sa vlastne vôbec neposunula dopredu. Aj keď pravdupovediac, myšlienky mám o niečo hlbšie. A to je jedno z plus na 15 roku, ktorý mám úspešne za sebou. Slávnostne vyhlasujem... Nedospela som! To je moja dnešná útecha. Riešim dylemu s prianím, ktoré by mohlo ohroziť detstvo, ktoré si stále držím v sebe a nechcem sa ho vzdať. Verím, že nech už si budem želať čokoľvek, vždy to budem ja a bude jedno, či budem dieťa alebo nie. Pomaly sa musím zmieriť s tým, že detské časy raz pominú, tak ako toto obdobie opustilo druhých ľudí. Dospelí sa chcú vrátiť do detských čias a niektoré deti by si zasa priali byť dospelými. Mám to šťastie, že sa pomaly zmierujem s tým, že dieťa nebudem navždy a že nechcem byť dospelá, aspoň si užívam tento čas. Každý raz oľutuje to, že si prial byť dospelí. Ja budem ľutovať to, že som s radosťou neprívítala 16 rokov a vlastne ani tie ostatné čo boli.
Asi by som si mala urobiť v hlave poriadok, pretože som sa akosi stratila v myšlienkach.
Takže čím je tento deň iný od tých ostatných? Nerobím z tohto dňa tragédiu a vyrovnávam sa s tým, že dietaťom nebudem navždy. Ďalšie pozitívum na tomto dni je, že mama pre mňa urobila smotanovo-banánovú tortu :)

Chcem sa ospravedlniť tým čitateľom, že som sem nedala koniec poviedky tak ako som mala pôvodne na pláne. Nemohla som ju dopísať a nevedela som sa pohnúť z miesta, pretože som mala hlavu plnú tohto dňa.