Únor 2011

Regina Spektor- Apres Moi

23. února 2011 v 11:15 | Nessa |  Regina Spektor

Ahoj! Neviem, či aj vy, ale ja mám tento týždeň prázdniny a konečne možem povedať, že som ešte ani jeden deň z nich nepresedela pri Tv. No, mám z toho radosť, pretože ani pri pc nesedím dlho. Vždy si sem idem len urobiť úlohu a ešte mi jej kopa ostala.
V pondelok som sa bola zaregistrovať do mestskej knižnice a hádajte, čo som si požičala? :) Lemony Snicket Séria nešťastných príbehov, ale len dve prvé časti, pretože ich tam viac nemali. Dúfam, že si ich len niekto požičal a že tam majú všetky. Aj keď som z knižnice odchádzala trochu nahnevaná a sklamaná, mala som radosť, že mám aspoň niečo. Včera večer som začala čítať Zlý začiatok a hneď som si spomenula na vás, ako ste mi tie knihy odporučili. Tak vám za to veľmi pekne ďakujem! Chcela som sem dať článok o ďaľšom filme, ktorý som vždy chcela vidieť. Ale včera som sa zamilovala do jednej piesne od  Reginy Spektor, takže teraz tu bude trocha hudby :)



Našla som aj preklad, no na každej stránke je iný. Najnormálnejší sa mi zdal na karaoketexty.cz

Musím zůstat stejná
Nemůžeš prolomit to, co není tvoje
Já musím zůstat stejná
Nepatřím sobě, není to má volba

Obávejte se chromosti
Oni zdědí vaše nohy
Obávajte se stáří
Oni zdědí vaše duše
Obávejte se chladu
Oni zdědí vaši krev
Po mě potopa
Po mě přichází potopa

Musím zůstat stejná
Nemůžeš prolomit to, co není tvoje
Já musím zůstat stejná
Nepatřím sobě, není to má volba

Obávejte se chromosti
Oni zdědí vaše nohy
Obávajte se stáří
Oni zdědí vaše duše
Obávejte se chladu
Oni zdědí vaši krev
Po mě potopa
Po mě přichází potopa

Únor. Vemte inkoust a plačte.
Napiš o tom, vyplač se z toho. Zpívej.
Zatímco se valí rozbředlý sníh a řve
zahoří v temnotě jara.

Obávejte se chromosti
Oni zdědí vaše nohy
Obávajte se stáří
Oni zdědí vaše duše
Obávejte se chladu
Oni zdědí vaši krev
Po mě potopa
Po mě - potopa.

Naozaj nádherný text a o hudbe a Regininom speve ani nehovoriac. Veľmi sa mi páči tá ruština :)

Séria nešťastných príhod

14. února 2011 v 18:39 | Nessa |  Filmy

Film, ktorý som si už dlhšiu dobu túžila pozrieť, sa mi nakoniec dostal do rúk a ja som si ho s veľkou radosťou pustila. Bola som plná očakávania a veľmi nadšená, pretože o ňom tu už niekto hovoril a zdal sa byť zaujímavý. Po pozretí, ktoré bolo ešte cez zimné prázdniny, som bola ešte nadšenejšia. Film sa mi veľmi páčil. Veľmi ma prekvapil Jim Carrey, o ktorom som ani nevedela, že tam hrá. V úlohe zloducha a zlého strýca bol úžasný. Páčil sa mi, veľmi! Taktiež sa mi páčil námet a celé prostredie a vlastne celý dej. Ako putovali súrodenci z jedného domu k druhému. Najskôr zlý strýko Olaf, upadajúci herec, ktorý sa všemožne snaží získať dedičtvo troch sirôtok Beaudlairových. Potom zberateľ hadov, no väčšmi sa mi páčila paranoidná teta Joshepine. Bol to naozaj veľmi krásny príbeh aj keď tam bolo málo nešťastných príhod. Nie že by som tým úbohým deťom chcela priať zlé veci, ale bol to taký krásny nápad ktorý by sa dal ďalej rozvinúť. Možno aj na viac častí. No nebolo by to super, keby sme tu mali Radu nešťastných príhod 2? :)) Tak kto tento krásny film, o súdržnosti troch súrodencov, ešte nevidel, nech si ho pozrie. Naozaj to stojí za to!

A kto by mal chuť si pozrieť aspoň krátke ukážky z filmu tak tu je trailer.

Chicago

11. února 2011 v 19:06 | Nessa |  Filmové soundtracky

Pred chvíľou som si uvedomila, že som celý týždeň vôbec nepridala žiadny článok, nebola som na druhých blogoch, a ani som nepremýšľala, o čom budem písať. Tak som sa rozhodla, že sa budem v tomto článku venovať hudbe. Celý týždeň, od vzhliadnutia muzikálu Chicago stále počúvam piesne, ktoré sa tam objavili. Zbožňujem niektoré skladby, tak som sa rozhodla, že vám ich pár ukážem, ak ste na ne ešte nenatrefili. Takže sem vnesiem trochu jazzu!

Prvá skladba Roxie

All the jazz je moja najobľúbenejšia pieseň. Dávam ju sem, no nie je z toho filmu, pretože na youtube som ju nenašla v normálnejšom prevedení. Ale aj takto je výborná.

Razzle Dazzle


A posledná je Mr. Cellophane. Najviac sa mi páči tá scéna.

Veľmi sa mi ešet páčia Cell bock tango alebo When your good to mama.
Ak máte chuť uniknúť z tohto dnešného moderného sveta hudby, ktorý príliš neobľubujem, tak si ich určite počúvnite.

Sweeney Todd

4. února 2011 v 18:59 | Nessa |  Filmy
Rozhodla som sa, že spíšem akýsi list splených prianí, presnejšie súpis filmov, ktoré som si želala pozrieť. Spomínam si len na tri, takže ich sem budem postupne dávať.Nakoniec sa sem chystám dať filmy, ktoré ma zaujali. Ale všetko po poriadku, najprv je tu čas splnených želaní :)

(Ešte raz sa vám chcem všetkým poďakovať za vaše krásne komentáre...Možno si to ani neuvedomujete, ale veľmi mi pomohli. Necítim sa tak sama. Naozaj mi to pomohlo, aj to, že som sa z toho vypísala a aj to, že ste mi povedali váš názor, či skôr ste niečo o sebe prezradili. Myslím, a opravte ma ak sa mýlim, že sme sa trochu zblížili. Možno je to len moja predstava, alebo je to len z môjho pohľadu, ale ja mám z toho obrovskú radosť. Už som o niečo pokojnejšia. Je to pravda, po búrke sa vždy vyjasní.)

Sweeney Todd
Prvým splneným filmom je Sweeney Todd. Ja ani neviem, prečo som si tento film chcela pozrieť. Nemám rada takéto žánre, ale asi niečo vo mne chcelo počuť a vidieť Johnyho Deppa spievať. Vedela som, čo mám od toho filmu čakať, pretože som už naň počula rôzne, skôr kladné ohlasy a čítala recenzie. Takže som sklamaná vôbec nebola, bola som unesená. Ako len niekto môže spojiť muzikál s krvilačným hororom. Tim Burton je talnet, podarilo sa mu to. Johny Depp s bielym prameňom vlasov a britvou v ruke bol úžasný. Tajuplný. Helenu Bohnam Carter mám veľmi rada a ona bola tiež skvelá. Aj Sasha Baron Cohena som prekúsla. Zahral to dobre. Asi som si tento film túžila pozrieť hlavne kvôli hereckému obsadeniu. Najviac sa mi z celého filmu páčili piesne a farby, ( neviem, čo ma to napadlo) ale tie ma zaujali hneď od začiatku. Napĺňali film a prostredie, v ktorom sa to všetko odohrávalo. A páčil sa mi Lodnýn, zápletka, kostými a rekvizity. Aj keď mi trochu vadila krv, ktorá sa na krv veľmi nepodobala :) No a ten originálny nápad s pyrohmi. Fuj! No čo, je to len film, veľmi originálny a podarený. No nie som si istá, či vám ho mám odporúčať :) Ale ja mám dušu na mieste, pretože jeden z filmov, ktoré som si chcela pozrieť som videla. Takže ak máte radi krv, Johnyho Deppa, Helenu Bohnam Carter a Alana Rickama, známeho ako Snaepa z HP a piesne, tak si film kľudne pozrite. Myslím, že ľutovať nebudete.

Tu je jedno duo Johnyho a Heleny.

Moje trápenia

2. února 2011 v 19:31 | Nessa |  Nessa
Ahoj! Obraciam sa na vás, pretože nikto iný mi asi nedokáže pomôcť či skôr porozumieť môjmu trápeniu. Och! Ale kde mám začať? Je toho tak veľa, čo mám na srdci. Neviem, čo skôr. Niekedy je obdobie, kedy sa v mojom živote nedeje nič zaujímavé či dôležité. I keď zaujímavý je predsa každý deň na tejto Zemi ale veci, ktoré dosť ovplyvnia môj život sa stanú raz za čas. Pred pár dnami sa však týchto vecí stalo hneď niekoľko a ja neviem, čo mám začať skôr riešiť. Chvíľu rozmýšľam a trápim sa nad jedným potom rýchlo nad druhým. Nevládzem! Začnem tým prvým problémom, ktorý som si začala uvedomovať postupne až to vyvrcholilo v nepravý čas. Viete, ja stále cítim, že som iná. Aj keď..ktorý človek je rovnaký. Každý je niečím zvláštny, ale na prvý pohľad to na ňom nevidíte. Každý je obklopený priateľmi, správa sa tak, ako sa správ aj väčšina ľudí či tínedžerov.  Teraz to vnímam oveľa citlivejšie, keďže som medzi ľuďmi viac ako je treba. Myslím tým, že cestujem s mnohými ľuďmi, vidím veľa tvárí, vidím ako sa správajú. Prirodzene? Ja neviem..skôr normálne. A potom, keď sa na nich tak pozerám, pýtam sa..prečo som sama? Som normálny človek a myslím, že sa správam obyčajne ...nie... normálne a stále slušne. Tak kde je problém? Snažím sa zapadnúť a nájsť nových priateľov. I keď som ich našla dosť, ale stále sa cítim sama. Prečo? Stále som sa seba pýtala. No myslím, že som našla odpoveď. Viete..Nekrajina, asi to bude ňou, či skôr predstavou, že som niekto iný. Bože, nikdy som o tom nikomu nepovedala a teraz to dám na blog. Dúfam, že to nebude spoločenská sebevražda. Predstavujem si, a už to trvá dlhý čas, že som na inom mieste a že som úplne niekto iný. Do toho miesta má vstup len moja fantázia a moje myšlienky a niekedy si tam prenesiem aj trápenia, ktoré sa mi stanú v mojom obyčajnom živote, aby som ich lepšie prekonala. Keď som sama som tam! Niekde úplne inde. Trápim sa tam, no ako niekto iný, ale stále som to ja. Myslím, že práve toto je môj problém. To, že chcem byť niekde inde zo mňa asi robí iného človeka, zasnenejšieho než obvykle ľudia bývajú. Možno má každý svoj tajný svet, ale ja som naň až príliš naviazaná. Chcela som sa ho zbaviť, vyhnať ho z hlavy a postupne zabudnúť a byť normálna aj v mysli. Ale povedzte, ako môžem opustiť niečo, s čím žijem viac než dva roky? Ako sa môžem vzdať toho, čo som tak dlho budovala? Bola to chyba si tento svet vytvoriť. Netušila som, čo sa môže stať. To, že neviem, kedy sa ho vzdám a či sa ho vôbec dokážem vzdať ma desí. Túžim po čistej mysli, ktorej sa mi nedostalo už veľmi dlhý čas. Ale ako, keď sa tých predstáv nemôžem vzdať? Je to ako keby som sa vzdávala svojho vlastného dieťaťa. Je to hrozný pocit. Pocit bezmocnosti, pretože sa pred tým nemôžem nikam skryť, všade to kráča ruku v ruke s mojím životom. A myslím, že ak by som sa raz tohto sveta vzdala pocítila by som náhly chlad, zraniteľnosť a ticho vznášajúce sa nad prázdnotou. A slobodu. No ako som už povedala, nedokážem sa toho vzdať, takže o tom môžem len snívať. Čo mám robiť? Ja sa naozaj bojím, že kvôli mojej fantázií budem navždy sama a samota ma už nebaví. Neviem sa vzdať niečoho, čo je so mnou každý jeden deň v roku. Ja ani vlastne neviem, či som pripravená odísť odtiaľ a začať naplno vnímať svet.  Poviem len POMOC no týmto si musím prejsť úplne sama. Je to ťažké.
A je tu ešte jedna vec, čo ma trápi a nedá mi spávať. Ľudia, s ktorými som už nechcela mať nič spoločné sa ku mne obrátili s prosbou návratu k nim. Ide o tím, do ktorého som kedysi patrila. No odišla som odtiaľ. To obdobie bolo samé trápenie a strach ale chýba mi ten smiech a zábava a to napätie, než rozhodca povie štart. Ale bolo to všetko za mnou, ja som ich opustila a zatvorila som za nimi dvere. To ten tím! Ja som odvtedy prestala veriť ľuďom a radšej som na nich už nechcela myslieť.  No oni ma teraz chcú späť a ja si nie som ničím istá. Či ma zasa nechcú len využiť. A ja už nezvládnem ďalšie sklamanie. Vnímam veci oveľa intenzívnejšie než ostatní, ale to preto, že si všetko hneď beriem k srdcu a viem, že niektoré veci neprekúsnem. Bojím sa, že sa opäť sklamem. Áno, zaslúžia si druhú šancu, takú akú oni ponúkajú mne. Ale ja neviem, či to dokážem. Neviem, ako sa mám rozhodnúť. Je to ťažšie, než som sa rozhodovala na akú strednú školu pôjdem. To je fakt. A nech sa rozhodnem akokoľvek, nemôžem si byť istá, či to bolo správne. Niečo mi hovorí skús to znovu. Ale ja nevládzem a bojím sa, ak sa tak rozhodnem bude to skok do neznáma.Ako nad tým rozmýšľam, asi mi to nestojí ani za ten skok. Tak čo je správne? Čomu mám dať prednosť? Strachu z ďalšieho bolestivého sklamania a z toho, že som im opäť skočila na med? Alebo im pomôžem. Áno, chcem pomáhať, ale treba myslieť aj na seba...čo to so mnou urobí.

Keď ste sa dopracovali až sem, vám gratulujem. Asi si niektorí myslia, že som blázon, čo? Neprekvapí ma to...asi som! Nerobím to, ale potešili by ma komentáre, dlhé komentáre, v ktorých sa poriadne rozpíšete a dáte mi radu alebo mi poviete, že v tom nie som sama. Ja neviem, čo mám čakať. Asi môžem byť rada, že ste si to vôbec prečítali.