Prosinec 2010

Aký bol rok 2010

31. prosince 2010 v 12:20 | Nessa |  Blog
Nechce sa mi veriť, že sa mám opäť lúčiť s ďalším rokom. Všetko tak rýchlo ubehlo. Síce si len matne spomínam na pocity, s ktorými som opúšťala rok 2009, ale viem, že boli také isté ako sú teraz.
Strach-to bol asi jeden z najsmutnejších pocitov. Strach z toho všetkého čo nás čaká, čo nás môže stretnúť v novom roku. Bol to oprávnený pocit, pretože v tomto roku zlých vecí bolo požehnane.
Strach z času, ktorý sa tak rýchlo ženie vpred. Až neuveriteľne rýchlo až tak, že si to neuvedomujem. Nechávala som sa im unášať celý rok. Neurobila som skoro nič, čo by stálo za spomenutie. A teraz mi to príde veľmi ľúto. Keď si o niekoľko rokov spomeniem na dvetisícdesiatku neviem, čo sa mi vybaví prvé v mysli. Asi to bude havária môjho brata, alebo úspešné absolvovanie LDO a pár pár trápnych vecí, na ktoré by som chcela zabudnúť.  Viem, že ich z mysle nikdy nevyženiem. Nuž, budem sa s nimi musieť naučiť žiť.
No a pravdaže to bol aj strach z toho, že niekto bude v tento deň chýbať. Niekto. Hocikto koho by stretlo niečo zlé, alebo by ho dohonil spomínaný prúd času.Našťastie sa nič také nestalo a sme tu všetci, zdraví a živí.
To by bolo asi k strachu všetko. Ďalší pocit, s ktorým som vkročila do nového roku bola radosť. Je to zvláštne ale je to tak vždy. Myslím, že každý sa teší, že sa otvorí ďalšia brána plná možností a nečakaných udalostí, ktoré by nám mali pomôcť na tejto ceste. Aj cez to, že sa uzatvorí ďalšia kapitola sa teším, že dychtivo začnem prežívať ďalšiu. Ako som už povedala, možno ma stretne niečo nečakané, krásne, vďaka čomu sa tu budem mať lepšie. A áno, mala som sa lešpie. Našla som si úžasných priateľov a spoznala som kopu nových ľudí a som tu stále s vami...Sme tu stále všetci spolu.Aj to stojí za zmienku.Myslím nás, blogárov. Je to úžasné, že sa tu stále stretávame.Na našom čarovnom mieste. Za to stále budem prikladať vďaku Pánovi prsteňov- to on ma doviedol sem k vám.
K radosti môžem pripísať aj rôzne predstavzatia, ktoré majú v tento deň magickejší a mocnejší význam. Je to iné, keď si to poviem v priebehu roka ako dnes. Dnes si určite poviem, že vykročím do nového roka tou správnou nohou a s tým, že tých trapasov bude podstatne menej. Dúfam len, že moje kroky vždy pôjdu správnym smerom a bez strachu.
Nie som si istá, či to boli len tieto dva pocity, ale na ďalšie si nespomínam.
Čo by ešte stálo za zmienku? Hmm....á už to mám! Smiech! Toho bolo tento rok požehnane. Je to asi doposiaľ to najlepšie s čím sa potýkam skoro každý deň a ešte nikdy ma neomrzel. Milujem smiech a dúfam, že ma bude sprevádzať aj v novom roku.
A to by bolo asi všetko k tomuto roku.
Chcem Vám popriať, aby ste aj Vy vykročili do nového roku dobrou nohou a aby Vaše kroky viedli vždy do šťastného konca.Taktiež Vám želám veľa úspechov a splnených prianí, ktoré sa Vám v tomto roku nestihli vyplniť. Užite si posledných pár hodín v starom roku a s úsmevom vykročte do toho nového.


A všetkým ďakujem, že ste aj v tomto roku chodili na môj blog, čítali si články a písali krásne komentáre, ktoré ma vždy potešili.

Čo nám dali Vianoce

28. prosince 2010 v 11:05 | Nessa |  Blog
Tak a vianočné sviatky sú opäť za nami.Dúfam, že si ich každý poriadne užil. Štedrý večer bol prekrásny a darčeky boli tiež veľmi pekné. Dostala som knihu od Markusa Zusaka-Zlodejka kníh. Je veľmi zaujímavá a naozaj sa mi dobre číta. Potom som dostala fotoaparát, toto bol veľmi nečakaný darček spolu s mp3 od brata-tento rok sa predal :) Darčeky ma veľmi potešili.Hlavne ten fotoaparát.No a je tu ešte jeden oneskorený darček, ktorý prišiel do krajiny až na prvý sviatok vianočný-sneh!!! Z časti sa stihol roztopiť ale dnes opäť sneží a celá krajina je oblečená v bielom. Je to tu ako v rozprávke.Veľmi sa teším :) A čo vám priniesol Ježiško?

Aj na blogu bol Ježiško veľmi štedrý, však?! Všetkým z celého srdca ďakujem za krásne želania!

Od Eldarwen:
od Eldarwen
Od Lúthien:


Od Caddy:


Od Iness:


Od Clarett:




Všetky sú veľmi nádherné a ešte raz vám za ne veľmi veľmi ďakujem!

Šťastné a veselé Vianoce

24. prosince 2010 v 11:23 | Nessa |  Blog
Dlho očakávaný deň konečne prišiel. Dnes ráno som zjedla poslednú čokoládku z môjho adventného kalendára. Celý rok sa teším a pripravujem na tieto sviatky. Hneď ako skončia si želám, aby tu boli opäť, pretože tá krásna atmosféra a to všetko, čo k nej patrí mi vždy prinesie mier do duše a všetko sa mi zdá byť odrazu jednoduché. Tieto pocity by som si chcela niesť v srdci po celý rok.

A tak ich tu máme. Trvajú tak krátko, ale každý si ich prítomnosť naplno užíva, pretože vie, že bude musieť čakať ďalší rok, než ten hrejivý pocit opäť ucíti. Vždy mám veľkú radosť, keď sa celá rodina stretne a zabudne na problémy a sváry. Je to najkrajší deň v roku. Akoby celé ľudstvo prežívalo to isté.

V tento krásny deň by mal byť každý obdarený niečím, čo by ho potešilo. Alebo by mal každý niekoho obdariť a nič za to nečakať. Len úsmev. To je podstata Vianoc.Dať s myšlienkou, že ste urobili druhému radosť a vám by mal stačiť len úsmev, ktorý rozžiaril celú tvár.

Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce, plné pokoja a lásky. Nech sa Vám podarí vyčariť čo najviac úsmevov na tvári ľudí, ktorých milujete.
Šťastné a veselé Vianoce praje Nessa

Vianoce vo svete

21. prosince 2010 v 11:53 | Nessa |  Články, nikam sa nehodiace
Na jednej stránke som našla zaujímavé informácie, ako vianočné obdobie prežívajú v iných krajinách.Tak som sa rozhodla, že pár najzaujímavejších vyberiem a ukážem vám ich.Taktiež vám popíšem ako vianoce a vlastne Štedrý deň prebieha u nás doma.
Vianoce

Dánsko
Vianoce v Dánsku sa spájajú predovšetkým s darčekmi, ktoré sa kupujú niekoľko mesiacov vopred.Musia byť vtipné a poukazovať na cnosť, resp. neresť obdarovaného.V žiadnom prípade sa nesmú prezradiť. Dáni totiž veria, že čím je prekvapenie väčšie, tým viac šťastia ich čaká. Drobné darčeky a cukrovinky sa vešajú na vianočný stromček, ktorým je zvyčajne smrek.
Významným sviatkom pre Dánov je 13. december, deň svätej Lucie. Podľa povesti mladá dievčina menom Lucia prekonala strasti plnú púť cez zamrznutú krajinu, priniesla jedlo a pitie pre ľudí odrezaných od okolitého sveta.
Čo sa týka štedrovečernej hostiny, tá je skutočne v tejto krajine pestrá. Bohato prestreté stoly sa prehýbajú pod všakovakými dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia alebo bravčová pečienka s červenou kapustou, teplá šunka, treska s reďkvičkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľou. Ten, komu sa podarí mandľu nájsť, dostane špeciálny darček - Julemand.


Nórsko
Nórsky Ježiško sa volá Juleniss. Jeho úlohou je nielen nosiť vo veľkom vreci na Vianoce (jul) darčeky, ale zároveň aj bdieť ako dobrý duch nad príbytkami ľudí a predovšetkým nad deťmi. Na Štedrý deň väčšina Nórov raňajkuje ryžovú kašu a to je až do večere jediné jedlo. Tanier s kašou potretou roztopeným maslom, posypanou škoricou si môže nájsť položený napr. v stodole aj Julenniss. Večer sa celá rodina usadí do kruhu, a pri rozžiarenom vianočnom stromčeku spoločne číta evanjelium.
Vianoce

Francúzsko
Labužníci a milovníci života, za akých sú Francúzi považovaní, si dokážu v tomto duchu vychutnať aj Vianoce. Na darčekoch, jedle a pití rozhodne nešetria. Deťom ukladá na krb hromadu darčekov dobrý vianočný duch pére Noel, ktorý je zo všetkých Ježiškov, Dedov Mrázov a Santa Clausov najmladší. Národ gurmánov nezaprie svoju tradíciu ani v bohatosti a pestrosti štedrovečerného stola. Slávnostné menu ponúka plnenú morku alebo hus a kačaciu pečienku. Nesmie chýbať ani údený losos, langusty, ustrice, slimáky či žabie stehienka.

Vianoce
Austrália
V tejto krajine si deti počas Vianoc užívajú letné prázdniny. Preto niet divu, že Mikuláš rozdáva darčeky priamo na pláži. Vianočná hostina je väčšinou piknikom v prírode s neodmysliteľnými farebnými balónikmi. Tradičným jedlom je morka, šunka, bravčovina, ale konzumujú sa aj studené misy, ovocie a zeleninové šaláty. Ako dezert sa podávajú veľmi sladké torty alebo múčnik, ktorý sa zachoval z čias z anglickej koloniálnej nadvlády, teplý slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii tento puding často obsahoval kúsky zlata, tzv. zlaté nugety. Dnes sa do pudingu zapeká nejaká drobnosť. Kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. Austrálčania veľmi radi posielajú vianočné pohľadnice. Dokonca medzi sebou súťažia, kto ich dostal najviac. Rozvešané vedľa stola alebo v oknách si pohľadnice môže každý prehliadnuť a prípadne prečítať.

Vianočné sviečky
Japonsko
Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa detí snažia v tomto období správať , akoby bol nablízku. Najdôležitejším sviatkom je v japonskom kalendári je ale Oshugatsu - Nový rok, ktorý sa začína 1.januára a trvá sedem dní. Na Silvestra Japonci usilovne upratujú svoje príbytky a ozdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí svojej dôležitej úlohy. Do každého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretí deň v novom roku je dňom pokoja. Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi - ryžový koláč alebo Osechiryori .

Anglicko
Vianoce v Anglicku začínajú na Mikuláša, teda 6. decembra a vrcholia 25. decembra ráno. Deti aj dospelí si rozbaľujú darčeky, ktoré im v noci do pripravených pestrofarebných ponožiek nadelil Santa Claus. Iba tie najväčšie darčeky sú položené tak ako v iných krajinách pod vianočným stromčekom. Rodina sa potom zíde pri slávnostnej tabuli, kde nesmie chýbať morka plnená jablkami a slivkami, tradičný slivkový puding a vaječný koňak Po obede o 15. hodine si celá krajina vypočuje príhovor kráľovnej Alžbety
Vianoce


Vianoce u nás
Vianočné obdobie u nás začína prvou adventnou nedeľou.Vtedy si väčšina členov v mojej rodine uvedomí, že sa blížia Vianoce a začínajú  kupovať darčeky.Zapálenie tretej adventnej sviečky znamená, že je čas na vianočnú výzdobu.Deň pred Vianocami moji rodičia idú kupovať potrebné jedlo, kapra a čerstvé ovocie.Ešte v ten deň všetci spolu ozdobujeme stromček.Štedrý deň zamená pozeranie klasických rozprávok, prípadne k nám príde niekto z rodiny.Otec zabíja kapra.Pri štedrovečernom stole sa všetci spolu pomodlíme, mama dá každému medovú oblátku, polievka, majonézový šalát s rybou.Nakoniec mama prinesie misu s makovými "pupákmi" ale nikto to už nechce jesť, lebo sme najedení.Potom urobíme poriadok v kuchyni, s bratom dáme pod stromček darčeky a rodičia nás pošlú do izby.Počujeme ako stále utekajú z izby do obývačky :)Prídeme ku stromčeku a rozbalíme si darčeky, potom ideme ku starkej, kde sa postretá jedna časť mojej rodiny.Vždy prídeme poslední!Zavinšujeme, rozbalíme si darčeky a asi pol hodinu, aj menej, sedíme a rozprávame sa.Potom ideme k druhej časti rodiny a priebeh je taký istý.Potom sa celá rodina, všetci, aj z maminej aj z otcovej strany postretajú u nás.Na stole nikdy nesmie chýbať sušené ovocie a vianočné cukrovinky.Potom ideme všetci na cintorín zapáliť sviečku mojej babke a odchádza sa na polnočnú omšu.





Viedeň

16. prosince 2010 v 19:50 | Nessa |  Nessa
Včera sme v rámci školy boli vo Viedni.Veľmi som sa tam tešila, pretože Viedeň som ešte nikdy nenavštívila.
Ráno som vstávala s pocitom, že mi ujde autobus, alebo bude meškať vlak a ja sa nedostanem pred školu v čas a odídu bezomňa.Tomuto som sa len tak-tak vyhla.Musela som sa doma ešte prezliekať, lebo som sa naobliekala ako cibuľa a nemohla som si na tie vrstvy svetrov obliecť kabát.To obliekanie bolo zo všetkého najhoršie.Pravdaže autobus som stihla a vlak mi taktiež neušiel, takže do školy som dorazila včas, ba dokonca som bola medzi prvými.Pohodlne som sa usadila v autobusi a mala som napláne dospať to skoré vstávanie.To sa mi pravdaže nepodarilo, pretože som pozorovala zasneženú susednú krajinu.Konečne sme prišli do Viedne.Prvé čo som zacítila boli snehové vločky na mojej tvári, ktoré celkom zabielili krajinu.Moje prvé kroky viedli do Albertina na výstavu Picassa a Michelnagela.Umenie je jednoducho umenie, ale niektoré obrazy boli desivé.Keď sme vyšli von bolo napadaného veľa snehu a o to bol ten výhľad na Viedeň krajší.Potom nás sprievodkyňa zaviedla na najdrahšiu obchodnú ulicu a k Dómu sv. Štefana.Pohľad na túto gotickú krásu bol jeden z najkrajších zážitkov, ktoré som si odtiaľ priniesla.Nakoniec sme šli na vianočné trhy.S kamarátkou sme si tam kúpili krásne sviečky.Ja s anjelikom a ona so snehuliakom.Krásne vonia.Keď sme sa postretali pred trhmi nastal čas sa rozlúčiť s Viednňou a ísť domov.Každý nariekal, že má premočené topánky a že mu je zima.Ja som v topánkach po druhom rozchode v meste mala čľapkanicu.Takže som sa potešila, že si konečne sadnem do tepla.Odchádzali sme niečo pred pol piatou, už bola tma, takže som zažila aj rozsvietenú Viedeň.Nevedela som kam sa mám skôr pozrieť.Bolo to úžasné.Na ceste domov, sa už nedalo poriadne nič v tej tme pozorovať, ale utiekla mi.Veľmi som sa potešila, keď som uvidela Bratislavský hrad.Konečne pôjdem domov!Keď som dorazila na železničnú stanicu dozvedela som sa zdrvujúcu novinu- vlak mešká pätnásť minút.Počkala som a ani som sa nenazdala hodina cesty ubehla ako nič a už som bola doma.Mala som v umýsle, hneď po príchode domov, si dať čaj, ale ani na to som sa nezmohla.Lahľa som do postele a zobudila som sa až ráno.Takže aký som mala pocit z toho dňa? Nič krajšie ako Dóm sv. Štefana som nevidela, mám na Viedeň krásne spomienky takže ten deň bol jedným slovom úžasný!!!
Viedeň

8.kapitola

11. prosince 2010 v 10:49 | Nessa |  Môj príbeh
Napísala som ďaľšiu kapitolu Môjho príbehu.Snáď sa vám to bude pačiť.

Dni, ktoré sa mi zdali dlhé sa stali ešte dlhšie.Obavy, ktorých som sa na kúsok času zbavila sa opäť vrátili a strach zatienil posledný náznak svetla v mojej mysli.Ano,veľa vecí sa od odchodu Nelky zmenilo.Život, ktorý sa mi zdal v tých časoch o kúsok ľahší sa stal neúnosným a ja som opäť upadla do čienych myšlienok a ubíjajúceho ticha.Môj zdravotný stav sa každým dňom zhoršoval  ale pocity ostávali nezmenené.Neprekapovalo ma, že sa  mi priťažuje.Nezmierila som sa s tým, ale čakala som na tieto chvíle a pripravovala sa na ne každú sekudnu od zistenia rakoviny.Žial bol niekedy tak silný, že prekryl tú bolesť až som niekedy nerozoznala rodzieľ či plačem od bolesti alebo od smútku.
Všetky dni na tomto svete som darovala Nelke.Moja myseľ bola zameraná len na ňu.Predstavovala som si, ako sa rozprávame a vymieňame si príbehy a zážitky.Niekedy sa mi zjavila krásna myšlienka, v ktorej sme spolu, len my dve.Beháme po lúke samých žltých kvetov, ktoré mi vždy splynú do jednej svetlej krajiny a nie je vidieť, kde tento lán kvetov končí.Žlté hlávky nás jemne hladia po červených lícach a spolu s úsmevmi na tvári z nás tvoria bezstarostných ľudí.Bola to krásna predstava, len škoda, že vždy musela odísť.Nezdržala sa pri mne nikdy dlho a Nelkyna tvár sa stratila v melancholických myšlienkach.
V deň, keď som už neočakávala žiadnu návštevu ku mne prišiel anjel.Vstúpil do izby a pustil do nej svetlo, ktoré v zápätí rozžiarilo celú miestnosť a ja som dobre nevidela jeho tvár.Pomaly pristupoval ku mne a ja, bezmocne ležiac na posteli, som pocítila bojazlivú radosť.Srdce sa mi roztĺklo a on chytil moju ruku.Naklonil sa ku mne a pre mňa sa v tom momente zastavil čas.Naše pohľady sa stretli a tá chvíľa sa pre mňa stala najkrajšou a najneočakávanejšou v mojom živote.Nič vo mne nevyvolalo toľko sĺz šťastia ako vtedy.Ten anjel bola Ema.Najprv som tomu nechcela uveriť.Myslela som si, že je to len daľšia vymyslená predstava, no ten pohľad bol skutočný a tak živý, že ma vyviedol z omylu.V jasnom svetle jej zbeleli vlasy a vyzeralo to, ako by všetky slnečné lúče dopadali na jej hlavu a rozžiarili každý jeden vlas.Bola ako skutočný anjel.
"Elizabet, som tu!Tak rada ťa vidím!" v tom ma silno obajala.
"Stihla si to." vydralo sa mi z úst.
"Ako..."na chvíľu sa na mňa zadívala so sklennými očami, hlboko sa nadýchla a začala rozprávať ďalej  "Ako sa máš?  Včera som mala narodeniny.Vieš aké bolo moje prianie?Prosila som Boha, aby som ťa mohla ešte vidieť.Tak som tu.Tak ako sa máš?" spýtala sa ma ešte raz.
Zadívala som sa na ňu, no nechystla som sa jej odpovedať.Zpod vankúša som vytiahla kresbu a podala ju Eme.
"To je Nelka.Stretla som ju tu v nemocnici.Boli sme aj spolu na izbe, no už odišla.Škoda, že ste sa nespoznali.Veľmi by sa ti páčila.Rozprávala som jej o tebe skoro každý deň.Nakreslila som ju, aby som ti ju mohla ukázať.Neviem síce kedy a ako, ale priala som si aby si ju videla.Zbavila som sa predstavy, že sa ešte niekedy uvidíme, no ty si teraz tu a držíš ju v rukách. Nie je to úžasné?"
"Musela byť skvelá, však?!" ja som len pomaly pokývala hlavou.
"Ema, ešte nikdy nikto neobetoval kvôli mne toľko míľ aby ma mohol ešte raz uvidieť.Ďakujem!Ani si nevieš predstaviť ako veľmi si ma tým potešila a ako veľmi to pre mňa znamená." Ema začala spolu so mnou plakať.
"Musela som ťa vidieť.Veľmi mi tam chýbaš!"
O niekoľko hodín neskôr nastal čas sa rozlúčiť.Nikdy som nemala rada ten okamih, kedy sa naposledy stretnú pohľady, zamávajú si a zatvoria sa dvere.Emu už nikdy neuvidím a preto som si vtedy vychutanala každý okamih, každý pohľad a Emu som si dosmrti zapamätala ako anjela, ktorý ma prišiel vyslobodiť.Nádej, ktorú som uchovávala v srdci sa pomaly vytratila a ja som pochopila, že toto posledné stretnutie s ňou bude začiatkom krátkeho konca mojej cesty.

Typy písma v Stredozemi

6. prosince 2010 v 19:26 | Nessa |  J.R.R.Tolkien
Pán Tolkien boli výnimočný človek!Nielenže stvorili tak krásnu krajinu Stredozem, toľko národov a jazykov, no ešte si dali námahu aj s písmom.


písmená Tengwar
Vyvinuli ich Noldori a využívali sa na písanie perom, alebo štetcom. Existovali Rúmilove tengwar, ktoré boli staršie a v Stredozemi sa nepoužívali a Fëanorove tengwar, ktoré vychádzali z Rúmilových a ľudia si ich osvojili po tom, čo ich do Stredozeme priniesli Noldori.
Tengwar
Veľmi pekná stránka sa nachádza na tomto odkaze.Majiteľka stránkyzaujímavo učí svojich študentov toto písmo.Treba sa pozrieť :)


Ďalsím písmom, či runami sú Cirth/certar
Vynašli ich Sindari v Beleriande a najprv sa používali iba na písanie krátkych nápisov a mien do kameňa, či dreva. Neskôr sa rozšírili a každý si ich upravoval podľa vlastných potrieb a schopností.
Daeronova abeceda patrila k najusporiadanejšej a najucelenejšej forme cirth. Práve ona sa dostala do Morie a veľmi si ju obľúbili trpaslíci. Neskôr sa nazývala Angerthas Moria a používali ju najmä pre svoj vlastný jazyk. Elfovia runy úplne prestali používať.

Cirth