Listopad 2010

Predvianočné dni

30. listopadu 2010 v 19:07 | Nessa |  Nessa

My Neverland
Zdravím všetky duše, ktoré prišli na môj blog :)
Aj vy cítite, že konečne prichádzajú Vianoce?Po tak dlhom roku sú to opäť.Aj keď som sa ešte poriadne nespamätala, že je rok 2010 a už budeme oslavovať 2011.Ale o tom potom.
Príchod snehových vločiek do našej krajiny mi rozžiaril úsmev na tvári.Keď som sa v to sobotňajšie ráno pozrela z okna moje srdce zalialo šťastie.Konečne som pocítila ten hrejivý pocit a predvianočnú "pohodu".V tom okamihu som si uvedomila, že vianočné sviatky sa neodkladne blížia a ja nemám kúpený ani jeden darček.Ale to na veci nič nemení.Na Vianoce sa teším ako každý rok.Musím podotknúť, že veľkú radosť mi urobia aj tie dlhé prázdniny, ale ešte väčšia radosť bude z rodiny, s ktorou sa tieto prázdniny chystám stráviť ( ako každý rok).
Už sa vidím, ako som posledný deň v škole vysmiata a nedočkává z posledného zazvonenia.A to nehovorím deň pred Vianocami, aká budem neposedná, ale dosť času mi zaberie ozdobovanie stromčeka.Pravdaže v Štedrý deň budem vykonávať každoročnú rutinu-pozerať rozprávky.Ej!Tak sa teším, až to neviem vyjadriť slovami.Dokonca som si nakreslila môj tajný kalendár v ktorom každý deň odškrkávam dni a políčko 24.december mám zlatisto vymaľované, aby mi pri každom prečiarknutí dňa zasvietilo do očí, že sa blížia Vianoce!
A čo vy? Ako prežívate tieto dlhé, priam neznesiteľné dni pred Vianocami?
Winter

7.kapitola

23. listopadu 2010 v 19:27 | Nessa |  Môj príbeh
V nedeľu sa mi podarilo napísať siedmu kapitolu z Môjho príbehu.Dlho vás s ňou nezdržím, pretože nie je až tak dlhá.Prajem príjemné čítanie.


   Život.Čo je to? Bezvýznamné slovo alebo niečo, čo sa dá len ťažko vyjadriť.Sme tu na svete.Vnímame bolesť, smútok, šťastie, lásku a snážíme sa nájsť ľudí, ktorí by to všetko vnímali s nami.Nie vždy sa podarí nájsť človeka, ktorý vám rozumie,takého človeka, ktorému stačí len pohľad na vašu tvár, a už vie ako sa cítite a čo má pre vás urobiť.Ja som si našla svoju spriaznenú dušu, len škoda, že sme sa nespoznali skôr.To čo sme spolu zdielali nemôžem vyjadriť jedným slovom.No bol to zvláštny pocit, keď sme sa obe dívali do prázdnoty a vedeli sme, že tá druhá rozmýšľa presne o tom istom.Jednoducho, stretlo ma šťastie v sychravých dňoch.Smútok, ktorý sme obe prežívali postubne slábol.Silné putá temných myšlienok sa pomaly trhali a každodenná bolesť pomaly strácala svoju silu nad nami.Možno sme si už na ňu natoľko zvykli, že sme ju prestávali vnímať.Modlila som sa, aby si nás hore povolali v rovnaký čas.
    Prvé čo som ráno po prebudení zacítila boli jasné slnečné luče na mojej tvári.Prenikali cez veľkú časť izby, no nedostali sa do temných nemocničných kútov.Otvorili sa dvere a do izby niekto vstúpil.Na chodbe som v tom okamihu uvidela dvoch rodičov.Matka opierajúc sa o muža neutíchajúco plakala.V tom som sa obrátila na posteľ Nelky.Všetky jej veci boli preč a posteľ bola čisto a dôkladne ustlaná.
"Kde je Nelka?" spýtala som sa nechápajúco ženy.
"To dievčatko čo tu bolo s tebou? Ona..." v tom ostalo ticho.Jediná myšlienka, čo ma napadla bola, že ma nepočkala.Ale tomu som nechcela v žiadnom prípade veriť a chytro som ju vyhnala z hlavy.
"Tak kde je?" spýtala som sa ešte raz.
Neznáma žena sa zadívala na jej posteľ a so smútkom v hlase mi odpovedala.
"Už musela ísť." V tom odišla z izby s pár vecami a už som ju nikdy nevidela.
Zalial ma strach a nekonečný smútok.Nemyslela som na nič.Len som sa dívala na jej posteľ a predstavovala som si jej tvár.Jej čierne hlboké oči, ktoré sa na mňa neprestajne dívali a hltali moje slová.
"Nie!" vykríkla som nahlas do prázdnej izby."Povedala si, že ma počkáš, že pôjdeme spolu." V tom sa moje srdce rozletelo na tísice kúskov a všetky úlomky sa premenili na slzy.

Od Nazgúl za spriatelenie

20. listopadu 2010 v 14:12 | Nessa |  Spriatelené blogy
Od Nazgúl som dnes dostala krásny diplom so Samom za spriatelenie.Veľmi ti ďakujem, je krásny.
Diplom od Nazgúl


Využijem tohto článku a ešte sa vám ospravedlním.V tomto mesiaci som opäť stratila chuť do blogárčiny :DDúfam, že sa čoskoro objaví.Tak sa vám chcem ospravedlniť, že teraz toľko nenavštevujem vaše blogy.Práve idem písať beletrizovaný životopis, tak ak sa mi podarí, dám ho sem.Zatiaľ ahoj.

Laughing with

9. listopadu 2010 v 19:48 | Nessa |  Regina Spektor
Už je to naozaj dlhá doba, čo som tu nebola.Dobre tak týždeň nie je až tak dlhá doba, ale v každom prípade sa opäť ozývam s novým článkom.Síce neviem presne o čom to dnes bude, ale zatiaľ mi to veľmi neprekáža.Nechám sa unášať prúdom myšlienok a budem písať o tom, čo ma práve napadne.Keď cestujem vlakom sama, mám dosť času premýšľať nad hocičím.Napadajú ma niekedy úžasné myšlienky, ktoré by stáli za spomenutie, ale teraz si nemôžem vybaviť ani jednu takú dobrú.Z toho dnešného rozhorčenia, sa nebudem radšej nad ničím rozplývať.Aspoň dnes nie.V každom prípade...hrá mi tu ďalšia užasná pieseň od Reginy Spektor.Naozaj som si ju obľúbila.Už mám od nej obľúbené štyri piesne.Tak dnes vám tu dám od nej Laughing with, aby mal tento článok aspoň nejakú hodnotu.
Snáď sa odomňa dočkáte aj lepšieho článku, v ktorom bude aj niečo zo mňa.Nechte sa prekvapiť, spolu so mnou :)
Táto pieseň sa mi veľmi páči.A opäť, úžasný text, ó, a ako pravdivý.Prajem príjemné počúvanie.
Nikdo se na Boha nesměje v nemocnici
Nikdo se na Boha nesměje ve válce
Nikdo se nesměje na Boha, když jsou hladoví nebo zmrzlí či velmi chudí

Nikdo se na Boha nesměje, když doktor zavolá po rutinním testu
Nikdo se nesměje na Boha, když začíná být opravdu pozdě
A jejich dítě se stále ještě nevrátilo z párty

Nikdo se nesměje na Boha, když se letadlo začne nekontrolovatelně třást
Nikdo se nesměje na Boha, když vidí, jak se jejich láska drží za ruce s někým jiným
A oni doufají, že špatně vidí

Nikdo se nesměje na Boha, když policie klepe na jejich dveře
A říká: "Máme pro vás špatné zprávy, pane."
Nikdo se nesměje na Boha, když je bída, požár nebo povodeň

Ale Bůh může být směšný
Na koktejlové párty zatímco poslouchají dobrý vtip o Bohu nebo …
Nebo Když cvoci říkají, že on nás nenávidí
A oni rudnout
Myslí si, že se dáví

Bůh může být směšný
Když řekl, že jim dá peníze, když se budou modlit správným způsobem
A když se choval jako džin,
Který kouzlí jako Houdini
Nebo vyhověl přáním jako Jiminy Cricket a Santa Claus

Bůh může být tak hrozně legrační
Ha Ha
Ha Ha

Nikdo se nesměje na Boha v nemocnici
Nikdo se nesměje na Boha ve válce
Nikdo se nesměje na Boha, když ztratili všechno, co měli a nevědí za co

Nikdo se nesměje na Boha v den, kdy pochopí
Že poslední co kdy uvidí je pár nenávistných očí
Nikdo se nesměje na Boha, když říkají svoje sbohem

Ale Bůh může být směšný
Na koktejlové párty zatímco poslouchají dobrý vtip o Bohu,
Nebo když blázni říkají, že nás nenávidí
A začínají rudnout
Myslí si, že se dáví

Bůh může být směšný
Když řekl, že jim dá peníze, když se budou modlit správným způsobem
A když se choval jako džin
Který kouzlí jako Houdini
Nebo vyhověl přáním jako Jiminy Cricket a Santa Klaus

Bůh může být tak hrozně legrační

Nikdo se nesměje na Boha v nemocnici
Nikdo se nesměje na Boha ve válce

Nikdo se nesměje na Boha, když jsou hladový nebo zmrzlý nebo velmi chudí

Nikdo se nesměje na Boha
Nikdo se nesměje na Boha
Nikdo se nesměje na Boha
My všichni se smějeme s Bohem

Preklad tejto piesne mám z karaoketexty.cz
Prajem príjemný zbytok týždňa.

6.kapitola

2. listopadu 2010 v 19:43 | Nessa |  Môj príbeh
Prvonovembrový článok by som venovala mojej rozpísanej poviedke, ku ktorej som sa za tých pár mesiacov nemohla nijako dopracovať.Ale dnes, moji milí priatelia, vám môžem s radosťou oznámiť, že som napísala ďalšiu časť Elizabetinej knihy.Včera ma akosi kopla múza a ja som len písala a písala až som si nakoniec mohla povedať: hotovo!Ešte sama nemôžem uveriť, že na blogu sa opäť stretávame s Emou, s rakovinou Nelky a Elizabet a s jej pohľadom na svet.

autumn
Mnohí ste možno pozabudli o čom Môj príbeh je.
Elizabet je mladé dievča, ktoré sa dozvie, že zomiera.Začne preberať život a hľadať veci, ktoré su pre ňu najdôležitejšie.Jej najlepšia priateľka Ema, sa sťahuje s rodinou do ďalekého mesta.
Môj príbeh je zvláštny v tom, že Elizabet rozpráva o svojom živote v nemocnici potom, čo stretne malé čiernooké dievča menom Nelka.Takže v tejto poviedke sa stretávame s ďalekou a blízkou minulosťou ale i s prítomnosťou, ku ktorej som sa ešte nestihla dostať.

V každom prípade vám prajem príjemné čítanie šiestej kapitoly Môjho príbehu.

Nelka sa stala na dlhý čas mojou jedinou spriaznenou dušou.Stretol nás taký istý osud,takže sme si mali čo povedať.Avšak niekedy bola dosť otravná, keďže stále po mne chcela aby som jej hovorila o mojom živote.Žila som v tichu a už som naň bola zvyknutá, ale ona ten bezzvučný závoj dokázala vždy roztrhnúť.A ja som sa potom snažila rýchlo ukončiť ten rozhovor aby som opäť mohla blúdiť v myšlienkach práve o živote.Vedela som,že ak jej nedopoviem ako to bolo s Emou, nikdy neskončí otravovať.
"Ten deň bol tu.Bála som sa.Neskutočne som sa bála toho čo nastane.Opäť tá samota, to melancholické ubíjajúce ticho.
Bolo sychravé ráno a my sme stáli pred ich domom.Všade okolo nás bol rozruch.Jej rodičia chodili dnu a von s plnými rukami vecí, čo nestihli odviezť.Padalo na nás tisíce kvapiek dažďa ale nič sme nevnímali.Držala som ju za ruku a nechcela som ju pustiť.Do očí sa mi tlačili slzy.
´Nechoď, prosím!´ vydralo sa mi z úst.
Ema v tom okamihu začala plakať a ja som sa k nej bezváhania pridala.
´Už sa nikdy nemusíme stretnúť.´
´Ja viem.Chcem byť s tebou.Nechcem ísť preč, ale musím.Nechce sa mi toto všetko opúsťať a zvykať si na nový život, na nové miesto bude veľmi ťažké.Sľubujem ti, že ťa prídem navštíviť.Aspoň raz.Stihnem to!´
 Ema vyslovila tieto slová, no boli povedané do prázdnoty.Usmiali sme sa na seba, no vedeli sme, že je to len klam, ktorý mal zmierniť ten smútok.Obe sme vedeli, že sa už asi nikdy nestretneme.Tá diaľka, čo nás od seba delí, nám to nedovolí. O to bolo to lúčenie tažšie.Stratiť najlepšieho priateľa neprajem nikomu.Cítila a cítim sa byť oklamaná a opustená.Je to ťažšie než si vieš predstaviť.S Emou sme sa odvtedy nestretli.Možno to tak má byť.Možno si potom človek viac váži priateľstvo a už ho neberie ako samozrejmosť, keď sa ocitne sám.
Nelka, som tu s tebou a aj keď to možno bude znieť hlúpo, som tu rada.Pretože ten čas, čo odvtedy ubehol, už mi nie je blízky.Necítim takú samotu ako predtým.Ema bola môj najlepší priateľ, no ty si niečo medzi mnou a ňou.Niečo, čo ma od nej delí.A bojím sa, že čím viac budem s tebou, tým rýchlejšie bude zo mňa vyprchávať smútok a ja na ňu budem postupne zabúdať.
Sľúb mi, že ma neopustíš, že na mňa počkáš a pôjdeme spolu.Bojím sa smrti a nechcem do druhého sveta vstúpiť sama.Nechcem tam blúdiť a hľadať ťa, alebo ťa čakať.Musíme ísť spolu.Držať sa za ruku a kráčať po strieborných schodoch až do výšky, odkiaľ už nikdy neuvidíme na tento svet.Potom prídeme k veľkej bielej bráne a ona sa nám otvorí a my vstúpime do sveta, kde nikto nepozná bolesť ani strach.Naše duše sa rozplynú v blaženosti.Sľúb mi, že tam pôjdeme spolu.
"Budeme sa čakať." povedala potichu Nelka.
"Sľubujem ti to, Elizabet."slzy jej stekali po lícach a z jej tváre sa dalo vyčítať šťastie.
"Tak si predstavuješ nebo?" spýtala sa ma po chvíli.
"Predstavujem si ho čo najkrajšie, aby som sa tam nebála odísť."