Duben 2010

Most do krajiny Terabithia

26. dubna 2010 v 18:40 | Nessa |  Filmy
Ahoj!Tak sa mi konečne po týždni podarilo prísť.
Dnes ma prijali na stednú školu.Som veľmi šťastná.Aspoň už môžem v pokoji spávať a nemusím sa trápiť nad tým,či ma zoberú.

Chcem vám predstaviť film Most do krajiny Terabithia.Určite ste ho už niektorí videli.Ale pre tých,ktorí tú možnosť ešte nemali,zase len jednoducho odporúčam.Vždy som túžila pozrieť si ten film a môj kamarát mi túto túžbu uskutočnil.Dnes mi do školy ten film priniesol a ja som pred pár hodinami čakala čo mi film prinesie.A priniesol mi veľa.Zatiahol ma do jeho deja a ja som bola Terabithian.Som z neho veľmi nadšená,pretože konečne niekto natočil film,ktorý mi je veľmi blízky a má so mnou veľa spoločné.Keď som bola dieťa,to som vám už vravela,mala som svoj vlastný fiktívny svet,ktorého kúsky stále ostali vo mne.Pripomenul mi detstvo a ja sa doň opäť vrátim.Aj keď nie na dlho,určite sa znova vydám po mojej Nekrajiny:)

Ďakujem!
Most do krajiny Terabithia
Most do krajiny Terabithia

Vášeň a cit

18. dubna 2010 v 19:57 | Nessa |  Filmy
Rozmýšlala som,čo sem asi tak pridať.Niečo z Pána prsteňov by sa patrilo sem dať.Ale ako si sa mi k tomu nechce.Najprv si musím poriadne rozmyslieť o čom,aby sa vám to potom chcelo čítať.:)
No v tento nedeľný podvečer by som vám chcela predstaviť film,ktorý som mala nedávno tú česť pozrieť si,Vášeň a cit.
Vášeň a cit
Obsah od distribútora:
Vášnivý milostný příběh o skutečném setkání mladé Jane Austenové a Toma Lefroye, který pravděpodobně inspiroval její největší romány. Roku 1795 byl pro mladou anglickou dámu hlavním životním cílem sňatek s bohatým mužem. Jane Austen (Anne Hathaway) však věří na lásku. Ve svých 20-ti letech se konečně setkává s temperamentním mladým Irem Tomem Lefroyem (James McAvoy). Jeho intelekt a opovážlivost ji naprosto uchvátí a Jane brzy nemyslí na nic jiného, než na Toma. Může si ale dovolit odmítnout nabídku k sňatku s vnukem Lady Gresham (Maggie Smith), vzepřít se autoritě svých rodičů a uprchnout před sociálními konvencemi? Díky filmu Becoming Jane můžeme zjistit, že mezi Rozumem a citem a Pýchou a předsudkem se odehrál opravdový životní příběh…

Najradšej by som si film ešte niekde pustila znovu.Tak veľmi sa mi páčil.Ani si neviete predstaviť ako som pri ňom plakala.Bol to krásne strávený čas,v ktorom som Vášeň a cit pozerala.
Páčil sa mi viac než Pýcha a predsudok.Ešte by som si niekde chcela pozrieť Rozum a cit od Jane Austenovej aby to bolo teda úplné.:)

Soundtrack:

Z galérie:
Vášeň a cit
Vášeň a cit
Vášeň a cit
Vášeň a cit
Vášeň a cit
Tým,ktorí film ešte nevideli,vrelo odporúčam.

Za daždivého počasia...

14. dubna 2010 v 17:24 | Nessa |  Nessa
Tak sa vám po týždni opäť ozývam.Skôr to vážne nešlo.
U nás tu už tretí deň neustále prší.Je to hrozné.Toto daždivé počasie ma stále nabáda rozmýšľať.A v blúdení v mojich myšlienkach som prišla na jeden zaujímavý postreh,ktorý vám teraz trocha rozpíšem.
dážď
Ľudia,s ktorými sa kamarátim a s ktorými strávim najviac času (to hovorím o spolužiakoch v škole) sú úplne iní odo mňa.
Síce je pravda,že polovica z nich sú ešte ako malé deti.Čo ma veľmi teší,pretože aj ja sa niekedy správam ako malé dieťa.Ale o tomto dnes nie.Chcem povedať,že keď napríklad vonku prší,ako dnes,tak oni vidia len dážď.No ja vidím uplakanú krajinu.Keď sa rozprávame o filmoch,hovoria,že ja pozerám len samé blbosti.Ale oni pri tom vôbec nechápu podstatu toho filmu.Nevnímajú ho tak ako ja,nevnímajú hudbu v ňom.Určite nie.A možno,že niekto je taký ako ja a ani o tom neviem.Možno tiež niekto neustále o niečom sníva a vidí svet inak.
Na vonok určite pôsobím ako obyčajný tínedžer.Ale to ja nechcem!
Ako sa dá ukázať svetu to,aký ste vo vnútri?Na túto otázku stále nepoznám odpoveď.Chcem aby ma ľudia vnímali inak.
Nikto ma tu nechápe a cítim sa tak sama a opustená.Nie je tu nikto,s kým by som sa mohla porozprávať o tom čo ma baví a zaujíma.Rozkvitajúce kvety či pestrosť jari alebo prekrásnu prírodu musím ospevovať sama.
Vnímam svet inak ako iní,ale oni to nevedia pochopiť.
Verím,že je veľa ľudí ako ja,len ich nemôžem nájsť.Vlastne poznám takých ľudí,vás,ale ešte niekoho takého mať pri sebe...

5.kapitola

7. dubna 2010 v 19:13 | Nessa |  Môj príbeh
Prinášam vám ďalšie pokračovanie mojej poviedky,ktorá si práve v tejto chvíli prejde pár zmenami.Pár...Jednou veľmi dôležitou zmenou.Rozhodla som sa,že ju premenujem.V tieni života je naozaj veľká hlúposť.Viem,že sa to nerobí,ale ja musím.Nie preto,lebo sa mi ten názov nepáči,ale preto,lebo s poviedkou nemá nič spoločné.Vtedy možno mal,ale teraz už nie.Totiž,už som to počítala a možno také 4 kapitoly a bude koniec.A trocha som pozmenila dej.
Takže žiadne V tieni života ale jednoducho Môj príbeh.
Keby niečo,stále čítate tú istú poviedku.
Snáď to nikomu nevadí.

5.kapitola
Moja mama s otcom stáli vždy pri mne.Ako rodina sme znášali správu,že zomieram,ľahšie než každý sám.Keď je človek na všetko sám,je oveľa zraniteľnejší.Chcem tým povedať,že je veľmi dobré mať niekoho pri sebe.Niekoho komu môžem veriť,ak ma iný opustia.Niekto,komu môžem povedať všetko a viem,že to nikdy neprezradí.Tomu sa hovorí skutočné priateľstvo.
I keď som bola obklopená láskou mojich rodičov,stále mi niečo chýbalo.Cítila som sa sama a opustená aj keď okolo mňa boli ľudia.Myšlienkami som blúdila v šírom svete a hľadala som slová.Totiž,chcela som ísť za Emou a ospravedlniť sa jej za moje správanie na tom večierku a nevedela som,čo jej mám povedať.
Tak som sa jedno upršané poobedie vybrala na prechádzku.Vonku fúkal studený vietor a dážď na mňa padal z každej strany.No mne sa to počasie veľmi páčilo.Bolo ako ja a mohla som v tom daždi zakryť slzy.Zobrala som si dáždnik,aj keď mi veľmi nepomohol,a vybrala som sa v ústrety nemilosrdnému počasiu.Keď som konečne prišla k Eminmu domu bola som celá premočená.Zrazu sa otvorili dvere a v nich stáli jej rodičia,ktorý odprevádzali akýchsi ľudí.Nepozanala som ich.
"Ahoj Elizabet!Ideš za Emou?"opýtala sa ma jej mama,hneď ako ma uvidela prichádzať.
"Je doma?"
"Iste.Poď dnu,pretože budeš celá mokrá."
Zložila som dáždnik a vstúpila do domu.Ema zrazu stála medzi dverami a usmievala sa.
"Som rada,že si prišla."povedala
"Ema,je mi to tak ľúto.Prepáč,že som sa tak k tebe správala na tom večierku,ale ty nevieš čím prechádzam."
"Nechceš ísť hore?"spýtala sa ma a ja som bez váhania prikývla.Šli sme do jej izby,kde sme boli samy a ja som Eme všetko povedala.Chvíľu mi nechcela veriť,ale myslím,že keď uvidela slzy v mojich očiach uverila.
Od tej chvíle sa na mňa dívala inak.Jej oči boli sklené a bolo v nich vidieť ľútosť.Tomuto pohľadu som sa vždy chcela vyhnúť,ale nie vždy sa to dalo.
Musím to rozprávanie skrátiť Nelka."prerušila som samú seba v rozprávaní.
"Ale prečo?"spýtala sa ma prekvapene.
"Pretože sestričky nám o chvíľu prídu zhasnúť."
"Veď môžeš rozprávať aj po tme.Chcem vedieť ako to bolo ďalej."povedala Nelka a prikryla sa.
"Tak dobre.S Emou som potom strávila všetok môj čas.Bolo to úžasné obdobie.Obnovila sa naša dôvera a vedela som,že naše priateľstvo bude večné aj keď už nebudeme spolu.Už sme sa vôbec nehádali stále sme sa len smiali a vymýšľali sme rôzne hry na zabavenie.Občas ma trápila myšlienka,či to Ema nerobí len kvôli tomu,že tu už o chvíľu nebudem.Ale Eme som verila a takými vecami som si viac nechcela znepríjemňvať život.Jediné čo ma trápilo bolo to,že už nebudeme spolu.Ku koncu jari sa mali sťahovať a tí ľudia,ktorých minule odprevádzali jej rodičia,nakoniec kúpili ich dom.Ale nám ostávalo ešte pár týždňov,ktoré sme mohli stráviť spolu."
Nelke som dopovedala ďalšiu časť z môjho príbehu a šli sme spať.
Mylsím,že pravé priateľstvo je to najkrajšie,čo môže človeka v živote stretnúť.Aj keď sú ľudia od seba vzdialený tisíc míľ a je nepravdepodobné,že sa ešte niekedy stretnú,priateľstvo ich drží srdcami pri sebe.


Veľkonočná nádielka

5. dubna 2010 v 10:57 | Nessa |  Blog
Všetkým priateľom prajem veselé a pokojné prežitie Veľkej noci.
Veľká noc
        Toto krásne prianie sme dostali od Clarett
Ďakujem
Od Clarett
Je tu ešte jedna radostná správa.Mám nové Sb,ktorým je naša milá Ilenelaj.
Pre Ilenelaj
Je tu ešte jedno skvelé dievča,ktoré má krásny blog hlavne o Pirátoch z Karibiku.
Diplom pre Eliz Turner
pre Eliz
  Dnes sem ešte pridám krásny diplom od Ilenelaj.Ďakujem,je krásny.
od Ilenelaj

My Neverland

2. dubna 2010 v 15:53 | Nessa |  Blog
my Neverland
Dnes mi je pätnásť.Namiesto toho aby som sa radovala,že som o rok staršia,smútim. Každým pribúdajúcim rokom dospievam a dospievam a práve to nechcem.V hlave sa mi  dookola vynára moje detsvto.I keď sa stále cítim ako dieťa,viem,že detské časy sú preč.Pamätám sa ako sme skoro každý deň,hneď ako nastalo teplejšie obdobie,behali s mojou kamarátkou po dvore.Vymýšľali sme tie najrôznejšie hry a boli sme šťastné,že sme spolu a že sme samy.Keď na dvore nikto nebol ožil tam čarokrásny svet.Pamätám sa ako sme si vymýšľali tie najneuveriteľnejšie bytosti na svete.Niekedy sa z nás stali čarodejnice,inokedy bol naším pánom škriatok,pre ktorého sme pracovali alebo sme sa ocitli vo svete,odlišného od tohto.Tak toto bol náš svet,neskutočný ale bol.V ňom sme zabudli na všetko čo nás trápilo.Nevedeli sme čo je skutočnosť a čo nie,pretože naša fanstázia nepoznala hranice.A mne to veľmi chýba.Tak rada by som sa,aspoň raz,vrátila do čias,keď hračky v mojej izbe ožívali.Vtedy bol tento svet pre mňa oveľa ľahší a krajší.
Niektorý sa snažia tak rýchlo dospieť.Ale ja sa pýtam prečo?Veď detstvo je tak krásne a vôbec...veď je raz za život.Tak načo sa ponáhľať dopredu.
Chcem byť znovu dieťaťom!Chcem mať znovu taký vzťah s mojou kamarátkou ako vtedy!Chcem späť svoje hračky a svoju nekonečnú fantáziu!Chcem späť ten svet,v ktorom som vyrastala!Chcem,chcem,chcem...vrátiť čas!
Nech sa mi opäť otovrí moja Nekrajina!
Spomienky na detstvo sú pre mňa tie najkrajšie.Aspoň že to nám život dovolí.Keď už nie vrátiť sa v čase,tak aspoň spomínať.A týmito slovami by som chcela ukončiť tento článok,ktorý je venovaný môjmu novému designu-mojej Nekrajine.