Prosinec 2009

Koniec roka 2009

31. prosince 2009 v 16:33 | Nessa
Ano,áno..už je to tak.Ako rýchlo nám zase utiekol tento rok.Pamätám sa na minulý rok,keď som písala článok k ukončeniu roka 2008.A už tu píšem rok 2009.Všetko ide tak rýchlo.Ale čo sa dá robiť...
Prajem vám veselého Silvestra a šťastný Nový rok...

Šťastné a veselé Vianoce

23. prosince 2009 v 17:27 | Nessa |  Blog
Nemôžem uveriť,že zajtra sú Vianoce.Dobre si pamätám,že december bol premňa tým najdlhším mesiacom v roku.Pretože už do jeho začiatku som netrpezlivo čakala na Vianoce.A najdlhší bol deň pred nimi.Ale dnes som sa ani nenazdala a už je večer.Zajtra o takomto čase budem asi pri vianočnom stromčeku.Myslím,že celý Štedrý deň budem pozerať na rozprávky a netrpezlivo čakať na večer.Takže som vám prišla popriať veselé Vianoce už dnes.
Nech vianočný zvonček ti šťastím zvoní,
nech vianočný čas sa v lásku zmení
a tak krásne ako sa hviezda ligoce,
tak nádherné a tajomné ti prajem Vianoce...
Pokojné prežitie vianočných sviatkov vám praje Nessa

Deň z môjho života/snežilo

16. prosince 2009 v 21:29 | Nessa |  Nessa
Tak...keď som sa dnes tak rozpísala rozhodla som sa,že sem dám kratší článok.
Rozpísala preto,lebo som doteraz robila mojej sesternici projekt z Aj(hrôza).Som zvedavá,čo z toho dostane...
Napadol sniežik.Jupííí!Začal padať dnes asi na tretej hodine keď sme boli v škole...Potom sme sa cez celé vyučovanie všetci pozerali do okna.Aj učitelia.Vládla v škole taká harmónia medzi učiteľmi a žiakmi..Hmm,ale nám bolo dobre:DŠla som domov zo školy v teniskách,ako inak,keď som vnich aj prišla.Omrzli mi nohy.Veru chodit po čerstvo napadanom sniežiku v látkových teniskách,no neprijemné.Doma som s mamou piekla medovníky.Ochutnala som len jeden,pretože som už bola prejedená vlašských orechov.Potom som na chvíľu vyšla von a stála som pod padajúcim snehom s hlavou obrátenou nahor.Bol to úžasný pocit.
A včera som konečne kúpila darčeky pod stromček.Nie síce všetko ale v sobotu sa to chystám dokúpiť.
A už niekoľko dní počúvam dookola jednu pieseň,ktorú dala na blog Caddy.The Healing,naozaj krása.

Ja a knihy

13. prosince 2009 v 14:51 | Nessa |  Spisovatelia a knihy
Práve som dočítala knihu Jar Adely Ostrolúckej.A tak som sa rozhodla,keď ju mám čerstvo v pamäti,že sa trocha rozpíšem o knihách,čo som kedy čítala.No nieje ich veľa.
Keď nemusím čítať knihy,tak nečítam.Tak týmto som sa riadila,keď som bola mladšia.Učiteľka nám za celý školský rok zadala dve knihy,ktoré sme museli prečítať a ja som túto úlohu s radosťou splnila.A keď som dočítala knihu bola som rada,že to už mám za sebou.Ale ako šiel čas,tak som asi aj ja trocha zmúdrela.Pretože o knihy som sa začala zaujímať čoraz viac.
Všetko to začalo,keď nám učiteľka zadala Annu zo zelneného domu,ktorú som tu už spomínala.Kniha ma veľmi zaujala a po jej prečítaní som mala sto chutí pustiť sa do nej znova.Vžila som sa s hrdinkou príbehu a chcela som si vypožičať z knižnice ďaľší diel tejto knihy,ale to som už mala doma Ernesta Hemingwaya.Starec a more ma vôbec nebavil.Pri jeho čítaní som bola myšlienakmi niekde vo vesmíre alebo som sa zapodievala tým,čo asi prežijem zajtra.Teda priznám sa,po prečítaní polovice ma to prestalo baviť a akože som čítala každý druhý riadok.Aspoň bola zábava:DNikdy som nebola šťastnejšia,že som dočítala knihu ako pri tomto diele.V ôsmom ročníku som čítala Knihu džunglí a niečo z Klubu záhad.Obe knihy sa mi páčili viac než Starec a more ale nebolo to také dobré ako Anna..Žiadna kniha sa jej dovtedy nevyrovnala.Až do prečítania knihy Ľuda Zúbka-Jar Adely Ostrolúckej.Ej,ale nakonci padali slzy.
A čo som čítala knihy nie od učiteľky boli Adrianin prvý prípad-detektívka a Spločenstvo prsteňa.A zase dúšok pravdy...Pri Pánovi prsteňov som takisto bývala niekedy úplne niekde inde.Ale nebolo to tak často ako pri Ernestovi a čítala som každý riadok.Len ma to tak nezaujalo.Čím to je?Prišla som na to prečo je to takto.U Lucy Maund Montgomeriovej(autorka Anny zo zeleného domu) a Ľuda Zúbka sa stále niečo dialo.Neboli tam také siahodlhé opisy prírody a u Anny a Adelky som sa videla.Bola som vžitá s tými postavami.Tak to je dôvod,prečo nemôžem zaradiť Tolkienove knihy k mojím najobľúbenejším.Ale to na veci nič nemení.Tolkiena stále považujem za najlepšieho spisovateľa všetkých čias,pretože dokázal vytvoriť úžasné diela.A na jeho podnet som fanúšikom úžasných diel.Ano,áno tak toto som ja a snáď sa na mňa niekto nenahneval...Nahneval?Dúfam,že nie...Ja to len vnímam takto a preto som dospela k záveru,že zatiaľ čítanie Dvoch veží neobnovím.A začnem čítať knihy,ktoré ma budú viac baviť.Na Vianoce mám u mamy ukryté dve knihy,ktoré by som chcela začať čítať aspoň dovtedy,pokiaľ nám učiteľka nezadá druhú knihu.
Nessa!

Inzerát

9. prosince 2009 v 20:28 | Nessa |  Blog
Ahoj.Určite som vám už spomínala,že spolu s Rohirrimqou a Eldarwen sme založili Prvé spoločenstvo na ochranu gongorčanov(PSOG),ktoré nájdete na tejto stránke www.psog-gondor.blog.cz.
A tak sa pýtam,či by sa do toho nášho spoločenstva nechcel niekto pridať.Viete,myslím,že všetci,čo sme tu by sme boli super tím.Šli by sme pomstiť Boromira:D
Tak len k tomu toľko.Takže ak by sa chcel niekto pridať do našej odvážnej skupiny(:D) budeme len a len rady.
A oficiálna prihláška je na oficiálnom blogu spoločenstva:D



Ešte chcem tak pomimo povedať,že sa my v škole darí.A že sa konečne blížim ku koncu mimočítankvej literatúry-Jar Adély Ostrlúckej(pekná kniha).Po spísaní obsahu tejto knihy by som sa chcela konečne znova vrhnúť na Dve veže.Snáď sa mi to podarí.
Vianočné darčeky ešte kúpené nemám:(Všetko bude asi na poslednú chvíľu,čo u mňa nie je zvykom.Ale mám ešte jednu fajn správu o ktorej i myslím,že ju každý deň počítate.Už len 9 dní v škole nás delí od vianočných prázdnin.No nie je to super.Veľmi sa teším na vianočné sviatky.

A ešte jedna super správa!Mám nové SB,ktorým je Carol.
Pre Carol
A pre mňa
Ďakujem!


Nessa

Keď som bola anjel...

5. prosince 2009 v 16:02 | Nessa |  Nessa
...tak mi boli krátke šaty:D

Každý rok na našej škole chodí Mikuláš so svojimi pomocníkmi po triedach cez vyučovanie a rozdáva sladkosti.Pravdaže tento rok sa z tejto tradície nič nezmenilo a deviataci mali možnosť vyhnúť sa vyučovaniu na troch hodinách.Ja som sa do tejto akcie zapojila tiež a bol zo mňa konc uveriteľný anjel.
Čerti to mali jednoduché,nahádzali na seba niečo čierne pomaľovali sa uhlíkmi,dali na seba parochňu,alebo si natupírovali vlasy a boli pripravený ísť strašiť.Ale čo anjeli?Biele šaty,krídla...Teda nič z tohto som nemala.Naštastie moja kamarátka dostala nápad a požičala mi jej šaty,čo mala na sviatosti prijímania.Boli mi úzke a vzadu som ich nezapla,ale s úsmevom na tváry sme to vyriešili bielym tričkom:DBoli mi aj krátke ale na tom až tak nezáležalo.Krídla som si vypožičala z dramáku a na miesto svetožiari som mala korunku,no cez to všetko som sa na anjela podobala.Ešte dnes si z tváre dávam dolu pozlátko:D
A keď sme teda boli všetci zobliekaní,chytro sme cez tú zimu utekali do novej školy k prvákom.(Je fakt,že som sa s tými krídlami nedala do dverí.)U prvákov všetko prebehlo tak ako malo.Pekne zaspievali rozdali sme sladkosti,porozprávali sme sa snimi a rozlúčili sme sa.Takto pokojne to prebiehalo až po tretiakov.No u štvrtákov mi boli jedno,či som anjel alebo nie.Tam som ich prekrikovala aby niečo zaspievali.Ich učiteľka opustila triedu so slovami:,,Užite si ich." a mne už rupli nervy.Nevedeli čo majú spievať,teda oni spevať nechceli,čertov sa nebáli,kričali na nás aby sme odišli,lenže bez piesne a so sladkosťami sme odísť nemohli.Nakoniec dve dievčatá horko-ťažko niečo zaspievali a my sme opúšťali ich triedu so slovami:,,Na druhý rok ku vám už žiadni Mikuláš nepríde."A to sme neklamali,pretože podľa zákonov novej riaditeľky sa chodilo len po štvrtú triedu.
Potom sme šli do škôlky.Všetky deti na nás čakali posadené jedno vedľa druhého na stoličke.Mala som z toho obavy.Čo ak sa rozplačú,keď knim vstúpime?Najprv vstúpil Mikuláš s tromi anjlemi.Žiadne z detí ani nedýchalo.Upokojili sme ich,že nás sa nemusia báť,že im rozdáme slakosti.No potom vstúpili čerti a to vám bol rev.Polovica detí sa rozplakalo.Ja som sa neopovážila sa knim ani priblížiť,veď sa rozplačú ešťe väčšmi.Nakoniec sa trocha utíšili a so slzami v očiach nám spievalu piesne a recitovali básne.Zatlieskali sme,rozdali balíčky,pofotili sme sa snimi a s pekným pozdravom mávajúc rukami sme odišli.

A to bol koniec Mikuláša v škole.Budem na to ešte dlho spomínať.
Ach jaj,ako všetko uteká.Za chvíľu sú tu Vianoce a ja ešte nemám ani jeden darček kúpený.Ako ste na tom vy?Už ste sa pripravili na Vianočné sviatky?:D

Nessa

Time of hope...čas nádeje

2. prosince 2009 v 21:11 | Nessa |  Blog
Ahoj!Som tak šťastná!Konečne je design na svete.Nie je to nič moc ale ja som tak rada,že som niečo po toľkých týždňoch aspoň dokázala dokončiť...Potom,toto nie je mesačné dielo.Ja som len mesiac hľadala niečo,čo by ma oslovilo aby som to mohla nejako dať do záhlavia,a aby z toho mohol potom vznikúť slušný kabát na blog.Ja nie som nijaký expert na designy,takže sa vždy musím uspokojiť s niečím,čo dokážem vyrobiť.Pracujem s Photofiltrom keby niečo:D
Po tých týždňoch hľadania som už niekoho chcela poprosiť,či by mi ten design radšej nepripravil on...Ale potom som si povedala dajako to zvládnem a nakoniec z toho vyšiel Time of hope.:)
Nie je to príliš tmavé?Musím sa vás,moji milí priatelia,vždy pýtať či je všetko vidieť,alebo či všetko do seba na tom designu zapadá,pretože na počitači môjho brata sa mi to ukazuje inak.Až som sa minule zhrozila,keď som videla ako sa mu to tam zobrazuje:D
Takže môže byť?

Ešte je tu jedna vec...Možno ste sa pýtali,prečo som sa tie dva týždne neukázala.
A ja mám na to jednoduché vysvetlenie.Prepadla som hrám na facebooku.Polovica mojej rodiny tam hrá hry a ja som sa knim zapojila až tak,že som pri tom presedela niekoľko hodín denne.Toto sa opakovalo skoro každý deň.
A raz večer som sa zamýšlala nad tým,čo som dnes celý deň robila. A keď som prišla po tiaľ že som sedela pri hrách,prišlo mi to tak ľúto.Skoro celé poobedie som premrhala hrami.Cítila som sa hrozne.Zanedbala som blog a cítila som sa zanedbaná aj ja sama.Musela som to napraviť.A mna to veľmi mrzí.Ale teraz som tu!Plná energie a nápadov,čo sem treba napísať...

Všetkých zdravím!
Nessa

Toto som ja!

1. prosince 2009 v 16:17 | Nessa |  Z mojej tvorby
Minulý týždeň sme písali slohovú prácu.Učiteľka nám zadala napísať karikatúru kde opisujeme seba.Ach to bolo.Musela som to 2x prerábať až som to nakoniec mohla dať oznámkovať.Tak som zvedavá čo z toho môjho umeleckého diela dostanem:D

Nech sa páči...:)

Karikatúra
Toto som ja!
Som len malé útle dievča,ktoré sa akosi zmierilo s tým ako vyzerá.Veď moje nepodarené črty tváre sú vidieť na míle daleko.Skoro každé ráno sedím najmenej pol hodiny pred zrkadlom a pýtam sa prečo práve ja.Často sa mi stáva,že sa v tom zrkadle ani nepoznám,veď moje rozstrapatené vlasy ráno vyzerajú ako keby nimi preletelo tisíc vrán.A čo i len ráno,takto moje vlasy vyzerajú celý deň.
Ani moje oči nie sú príliš kamarátske.Každé oko uteká iným smerom a ja potom niekedy vidím aj to čo vidieť nechcem.Môj dlhý nos zaberá polovicu tváre takže miesto pre moje ústa je obmedzené na toľko,že sa môžem popýšiť neveľkými perami.Ale za to je dosť vidieť moje vyčnievajúce zuby,ktoré sa nie a nie zaradiť medzi ostatné.Okrem dhého krku ako žirafa mám dlhočizné ruky,ktoré siahajú po zem ako uschnuté konáre.Takže sa niekedy zdá,že kráčam ako orangutan.No aj moje dlhé ruky sú na niečo dobré.S nimi dočiahnem skoro na všetko.Práve preto si niekdy pripadám ako Saxana s rozprávky.
Som dosť tenká,čomu nie som až tak rada .Ale všetko sa dá na niečo využiť.Často využívam moju chudú postavu na splynutie s davom.Taktiež sa mi veľmi ľahko kráča cez natlačené priestory.
Zvyčajne mávam veselú náladu a vtedy sa správam ako malé dieťa,ktoré práve pustili k sladkostiam.Ale keď mám náladu pod psa,vtedy by som najradšej zaliezla do izby a nevystrčila z nej ten môj špicatý nos celý deň.Ćakám od môjho života veľký úspech ale cez to všetko viem,že svetová miss zo mňa nikdy nebude.


Nessa (snáď vás trocha pobavilo)